Chceme, aby nám nad hlavou lietali drony?

Oxfordská štúdia hovorí o dramatických zmenách na trhu práce do roku 2030. Do akej miery je relevantné hovoriť o niečom, čo sa má udiať o pätnásť a viac rokov? Dá sa niečo také predpovedať?

Tá štúdia nie je predpoveď, ale projekcia. To sú dve rozdielne veci. Vychádzate z nejakých predpokladov a domnievate sa, že tie predpoklady sa istým spôsobom nezmenia. Neviete do toho zahrnúť mimoriadne udalosti ako technologické zlomy alebo veľké politické či ekonomické udalosti. Sledujete nejaký vývoj a meníte jediný parameter, ktorým je pomer, ktorým sa nahrádza práca robotmi a softvérmi. Je to projekcia istej trajektórie vývoja, žiadne veštenie z gule. Pretože my nevieme, čo sa stane. Pri takýchto štúdiách však treba byť obozretný aj z iných dôvodov.

Akých?

Treba sa pozrieť, ako sa takéto štúdie robia. Povie sa napríklad, že prácu účtovníčky na 99 percent nahradí softvér. Ide o predpoklad nejakých expertov. Či to tak ale naozaj bude a či tá účtovníčka nezíska nové kompetencie, je veľmi ťažké povedať. Štúdia vychádza z amerického systému povolaní, čo je model, ktorý je už vedecky odskúšaný. Čo sa však stane, ak tento prístup mechanicky prenesiete do iných podmienok, napríklad na Slovensko? Zoberte si len pracovné zaradenie accountant, ktoré v USA znamená niečo úplne iné ako u nás. Ak urobíte tento prenos a nepozeráte sa na to, aký je obsah istého povolania v danej krajine, tak je to veľmi ťažké. Všeobecne treba myslieť na to, že daná štúdia hovorí o nejakom predpoklade, ktorý je založený na ďalších predpokladoch a tie sa nemusia naplniť.

Jeden z argumentov diskusie o nahrádzaní ľudskej práce strojmi hovorí, že technológie síce uberajú, ale vždy aj vytvárajú nové pracovné miesta. Musí to platiť aj pri digitálnej revolúcii?

Vytváranie nových pracovných miest je ťažké predpovedať, pretože nevieme, aké vzniknú. Nezávisí to len od samotných technológií, ale skôr od sociálneho prostredia. Pred pätnástimi rokmi sedeli v banke za okienkami panie a vypĺňali zloženky. Dnes tam už nesedia, pretože všetko sa rieši cez internetbanking.

To však neznamená, že bankový sektor má menej zamestnancov. Nerobia už pri okienkach a presunuli sa inde. Vznikli nové pozície ako finanční či hypotekárni poradcovia. Prvé hypotéky sme mali na Slovensku v roku 2000. Ak by som predtým robil nejakú projekciu, nemohol by som vedieť, že vzniknú pracovné miesta, ktoré súvisia s hypotékami. Alebo s investičným poradenstvom či dôchodkovým poistením.

Môžeme predpokladať, že z panej za bankovým pultom sa stane investičná poradkyňa?

Prečo nie. Ľudia sa masívne preškoľujú. Investiční poradcovia nemusia byť žiadni géniovia. Je to veľmi podobné, ako keď sa po revolúcii ruštinári hromadne preškoľovali na výučbu angličtiny. Dôvod je aj to, že nemáte odkiaľ zobrať toľko nových ľudí a pre banku je lacnejšie preškoliť starých pracovníkov, ako naberať nových.

Fakt je, že automatizácia nahrádza ľudí s jednoduchými džobmi. Zároveň rastie dopyt po špecialistoch a schopnostiach, ktoré sú nahraditeľné ťažko. Prehĺbi sa rozdiel medzi vysoko kompetentnými ľuďmi a masou dekvalifikovaných?

Áno, tento proces vidíme. A to v slovenskej i americkej ekonomike. V USA sa začal ten proces oveľa skôr a aj príjmové rozdiely sú tam väčšie. Keby ste sa pozreli na platy u nás za starého režimu, tak traktorista často zarobil viac ako predseda družstva, ktorý mal vysokú školu. Vtedy bola manuálna práca viac cenená, pretože nebolo jednoduché ju nahradiť.

Na jednej strane sú firmy, ktoré automatizáciou šetria náklady a majú lepší a lacnejší produkt pre zákazníkov. Na druhej je politika, ktorá stráži pracovný trh a verejný záujem, ktorý sleduje možné negatívne dôsledky. Od čoho závisí presadenie technológií?

Závisí od toho, či to ľudia akceptujú alebo nie. Čiže v konečnom dôsledku rozhodne trh. Keď odišli panie v banke od pultu, tak neprotestovali a ani zákazníci to neriešili. Rozhoduje teda skôr to, či sa stretne ponuka a dopyt. Samozrejme, musí sa to diať v rámci nejakých pravidiel súťaže. Keď banka zaviedla elektronické bankovníctvo, žiadna súťaž sa neporušila.

A čo sa týka negatívnych dosahov – zoberte si drony. Chceli by ste, aby vám každý deň nad hlavou lietal kŕdeľ strojov? Asi nie. To je ako keby si niekto v rámci voľného trhu chcel vedľa vás postaviť komín. Nemôže, lebo sú tu nejaké regulatívy. A tie sa odvíjajú od toho, čo spoločnosť akceptuje.