Chaos vo vláde, chaos v biznise. Rok 2021 firmy neprekvapil, skôr sklamal

Slabá finančná pomoc od štátu, neustály chaos v pandemických opatreniach, zatváranie a otváranie prevádzok a nesystémové zmeny v rôznych sektoroch nazývané reformami. V takomto duchu sa niesol rok 2021.

Už na jeho začiatku sa zdalo, že pandémia by mohla zoslabnúť a „zmiznúť“. Nestalo sa, ukázalo sa to len ako márny a ničím nepodložený sľub vlády Eduarda Hegera. Podnikatelia pritom chceli len jedno – jasnú a zrozumiteľnú komunikáciu, nastavovanie legislatívnych zmien v dostatočnom predstihu a informácie, aké nástroje pomoci štát zvolí, ak ich v biznise obmedzí.

Pandémia prebila iné problémy trhu

Podnikatelia, ktorí prežili prvú vlnu pandémie, fungovali v chaose ďalšie mesiace. Nepredvídateľne a za minimálnej podpory vlády, ktorá finančnú pomoc vo viacerých schémach ukončila už v lete. TREND sa na podmienky v ktorých firmy fungovali, pozrel detailnejšie. Ťažko povedať či poporiadku, lebo vláda zavádzala všetky novinky od stola a bez prípravy, až sa z toho stal „guláš“.

Najväčšia ťažoba štátnych opatrení zasahovala mikropodniky, ktoré tvoria až 97,2 percenta z celkového počtu firiem. Ako hovorí riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov Slovak Busi-ness Agency Marián Letovanec, aj po zavedení „antibyrokratických balíčkov“, „lex korona“ alebo „podnikateľských kilečiek“ malí a strední podnikatelia stále požadovali výraznejšie zlepšenie podmienok.

„Najvýznamnejší negatívny dosah pandémie v rokoch 2020 a 2021 pocítili podnikatelia pôsobiaci v odvetviach ubytovania a stravovania, dopravy a vo vybraných službách. Tam dochádzalo k poklesu záujmu o vstup do nového podnikania. Zároveň bol v týchto sektoroch evidovaný najnižší medziročný prírastok aktívnych malých a stredných podnikateľov,“ informoval.

Finančnú pomoc v roku 2021 vláda poskytovala podnikateľom najmä cez rezorty práce, hospodárstva či dopravy. No tá im nepostačovala, na čo po-ukazovali podnikateľské prieskumy. Štát predsa firmám obmedzil podnikateľské aktivity a určitá výška kompenzácií bola len prirodzeným dôsledkom, ktorými sa im mal snažiť pokrývať straty.

Napríklad už v marcovom prieskume Združenia podnikateľov Slovenska firmám chýbalo v rámci ekonomických opatrení vlády odpustenie odvodov, zvýšenie príspevkov na náhradu straty príjmov či dotácia na fixné náklady zavretých alebo obmedzených prevádzok. Preferovali zníženie administratívnej záťaže aj dane z príjmov či zníženie sadzby DPH. 

Vyššie príspevky dlho nevydržali