Ch. Serugová: Slovensko nemá žiadnu koncepciu daňovej politiky

Vpolovici júla pätnásť zamestnávateľských organizácií, profesijných a odborných komôr zverejnilo Daňový manifest 2020. Jedným zo signatárov a autorov dokumentu bola Americká obchodná komora v SR (AmCham). Predsedníčka jej daňového výboru Christiana Serugová v rozhovore pre TREND vysvetľuje, prečo sa rozhodli vydať manifest, čo obsahuje a prečo ho nemožno zamieňať s daňovou reformou. Objasňuje, aká dôležitá je radikálna podpora inovácií pre Slovensko, ak nemá ďalej byť montážnou dielňou Európy, z ktorej mladí utekajú.

Aký cieľ mal Daňový manifest 2020?

Ministerstvo financií nás na začiatku júna pozvalo na konzultácie k pripravovanej novele zákona o dani z príjmov, kde sme zistili, že ministerstvo nechystá nič okrem povinnej transpozície európskej smernice a zavedenia pravidiel CFC pre fyzické osoby, čo je technický inštitút na zamedzenie obchádzania zdanenia. Bol jún a bola kríza, a ak chceme mať od prvého januára budúceho roka v daňovom zákone niečo, čo podporí ekonomiku, naštartuje ju, prípadne zavedie protikrízové opatrenia, tak o tom treba začať hovoriť čím skôr.

Aká bola odpoveď ministerstva?

Že to teraz neplánujú, ale že plánujú urobiť daňovú reformu. Tá sa bude pripravovať koncepčne a vraj to treba premyslieť.

Čo si o tom myslíte?

Súhlasím. Reforma sa nedá urobiť za mesiac ani za šesť mesiacov. Rozumiem, že sa chystá daňová reforma, ale to je hudba budúcnosti. Preto sme prišli s daňovým manifestom, kde sme sa snažili vniesť do zákona jednoduché a technické opatrenia, respektíve rozšíriť už existujúce inštitúty v zákone, ako je odpočet na vedu a výskum, patent box, zmena odpisov, uvoľnenie podmienok odpočítania daňovej straty a tak ďalej. Všetko veci, ktoré sú známe, nie reformné ani revolučné, ale také, ktoré by boli podľa nášho názoru technicky ľahko uskutočniteľné.

Keď hovoríme o väčšom superodpočte, zrýchlených odpisoch či nižších odvodoch, to sa na reformu podobá, nie?

Určite. Sú to všetko veci, ktoré by v daňovej reforme mali byť. Pre mňa reforma znamená naozaj niečo prevratné, respektíve snahu strategicky prekopať existujúcu legislatívu a povedať si – áno, chceme naozaj podporovať znalostnú ekonomiku. Chceme sa posunúť z montážnej haly Európy na centrum výskumu a vývoja (R&D), minimálne toho priemyselného, keďže automobilový priemysel tu už máme. Tak sa poďme zamyslieť, ako to uskutočniť. A to je tá radikálna podpora inovácií, ktorá tu dnes nie je.

Všetky oblasti, ktoré sme v manifeste uviedli, sú reformné, ale manifest uvádza iba čiastkové kroky. Podľa mňa by reforma mala tieto opatrenia ešte prehĺbiť. A nielen tieto. Manifest je len výpočet najrýchlejších a najpálčivejších problémov, ktoré by podľa názoru nás ako odbornej verejnosti, ale aj biznisu pomohli podnikateľskému prostrediu lepšie dýchať.

Uvedenie komplexnej daňovej reformy môže trvať niekoľko rokov, vy teda navrhuje sériu postupných krokov?

Rozhodne áno. Preto ten manifest vznikol. Jednoducho je krízová situácia a treba prijímať krízové opatrenia. Rozumiem, že zákonodarca má obavu, či sa to nebude zneužívať, ale ak vychádzame z tejto premisy, nikdy sa nič neurobí. Teraz sa môžu nejaké z tých opatrení zaviesť, a keď príde o rok a pol alebo neskôr komplexná daňová reforma, tieto opatrenia sa môžu nahradiť.