Story o súboji hypermodernej civilizácie a živelnej prírody pretlačili fanúšikovia cez crowdfunding do realizácie. Ujal sa ho renomovaný vydavateľ a po hotovej knihe sa zaprášilo.
Ako ste sa vlastne dostali ku komiksu?
Komiks som nosil v hlave stále. Už ako dieťa ma veľmi bavilo komiksy čítať a aj si ich kresliť. Neskôr som sa začal profesionálne venovať umeniu a tvorbe počítačových hier. Myšlienka na komiks tam stále niekde bola, mal som aj nápady, ale chýbal čas. Pretože komiks je beh na dlhú trať. Dostal som sa však do momentu, keď som mal všetky bočné projekty dokončené a nič nové rozbehnuté, čo sa mi dovtedy málokedy stalo. Povedal som si, že teraz to vyskúšam. Popri práci, ktorá ma živí, som začal po večeroch kresliť. Minimálne jednu stránku za deň. Dva a pol roka.
Ako komiks vzniká?
Ja som to robil tak, že ktorýkoľvek profesionálny tvorca komiksu by povedal, že som úplný blázon.
Prečo?
Normálne sa komiksy tvoria tak, že hlavný výtvarník kreslí ceruzkou na papier, robí si kompozície a štúdie jednotlivých políčok. Potom má takzvaného inkera, ktorý mu obťahuje línie, a tiež človeka, ktorý obrázky vyfarbí. Ďalej je tam niekto na lettering, čiže na tie bubliny s textami typu „Aaaarghhh!!“ či „Grrrrr!!“. Sú to teda väčšinou štyria ľudia plus scenárista. To je ďalší človek, ktorý vie, ako napísať príbeh. A ja som to robil celé sám. Kreslil som to priamo na výkresy A3.
Čiže všetky strany komiksu sú vlastne grafické originály?
Áno. Mal som, samozrejme, nakreslenú nejakú základnú schému, čo na každej stránke bude a o čom sa postavy budú rozprávať. Ale tak, ako som to potom nakreslil, je to teraz vytlačené v knihe. Jednotlivé obrázky sa neskladali dokopy v počítači. To naozaj nie je štandardný postup.
Po dva a pol roku práce ste teda mali komiks nakreslený na stohu papierov. Aký bol ďalší plán?
Pôvodný plán bol, že s hotovým komiksom budem kontaktovať vydavateľstvá. Ale k tomu ani nedošlo.
Prečo?
Pretože ma oslovili ľudia z rozbiehajúcej sa českej crowdfundingovej služby Startovač. Je to internetová platforma, prostredníctvom ktorej môžu ľudia finančne podporiť vznikajúce projekty rôzneho druhu. Súhlasil som a stal som sa jedným z prvých uchádzačov o podporu. Dávalo mi to zmysel, pretože som si uvedomil, že ako absolútne neznámy autor musím mať voči vydavateľom okrem komiksu niečo v ruke. A to, že ich nebudem musieť žiadať o peniaze. Dám im pripravený produkt aj kapitál a oni nech ho profesionálne vyrobia.
Čo ste si mysleli, že sa po zverejnení projektu na Startovači stane?
Keďže Startovač sa len rozbiehal, nemal som veľké očakávania. Nejaká sieť kontaktov a šíriteľov tam síce existovala, ale myslel som si, že sa na to chytí maximálne pár nadšencov. Cieľovú sumu sme určili nízko, hoci bolo jasné, že na vydanie komiksu to nestačí. Bol som zvedavý, či sa vôbec niečo vyberie. S tým, že zvyšok zo stanovených 50-tisíc českých korún by som doplatil sám. Pretože inak by som na vyzbierané peniaze nemal nárok.
Nakoniec sa vyzbieral viac než dvojnásobok určenej sumy – vyše stotisíc korún. Ako si to vysvetľujete?
Totálne ma to prekvapilo. Vôbec som nechápal, čo sa deje. Dnes si to spätne vysvetľujem tak, že existuje niečo ako neviditeľná komiksová komunita, o ktorej sa nevie. Teda minimálne ja som o nej nevedel, pretože som sa dovtedy v týchto kruhoch nepohyboval. Sú to ľudia, ktorí vášnivo konzumujú komiksy, sedia na webe a sledujú, čo sa deje. A zrazu zaregistrovali, že nový neznámy autor chystá ambiciózny dvestostránkový komiks, ktorý podľa obrázkov zrejme vyzeral sľubne. A že ho možno podporiť.
Zrejme zabrali aj bonusy pre potenciálnych prispievateľov.
To bolo dôležité. Za relatívne málo peňazí mohli donori získať exkluzívnu edíciu komiksu. Ale predovšetkým sa ukázalo, že komiks je veľmi vďačné médium so širokou fanúšikovskou základňou. Ide o veľkých nadšencov, ktorí sú ochotní podporiť vznikajúce veci. Po mne nastúpili ďalšie crowdfundingové komiksové projekty a všetky úspešne vyzbierali peniaze.
Váš projekt bol nielen prvý podporený a realizovaný na Startovači, ale je to prvý komiks vôbec, ktorý vznikol na základe crowdfundingu.
Áno. K tomu všetkému som sa ešte dostal do histórie česko-slovenského komiksu.
To ešte nie je všetko. S vyzbieranými peniazmi ste nemuseli obchádzať vydavateľstvá, jedno významné sa vám ozvalo samo.
Ešte počas zbierky sa so mnou skontaktovali ľudia z vydavateľstva Argo. Zaregistrovali môj projekt a páčil sa im. Chceli vidieť viac stránok, ktoré ich tiež zaujali, a potom si to chceli prečítať celé. Poslal som a obratom odpísali, že by to chceli vydať. Tu sa ukázalo, že pri crowdfundingu nejde len o peniaze, ale aj o vzniknutú publicitu. Ide o možnosť ukázať svetu, že sa pripravuje niečo, čo má potenciál.
Aká bola spolupráca s vydavateľstvom?
Výborná a najmä prínosná. Komiks sme niekoľkokrát spoločne prechádzali, urobila sa kompletná redakčná úprava textu, vylepšovali sa jednotlivé pasáže a ich nadväznosť, aby mal príbeh lepší „flow“. Pri samotnej realizácii, zalomení strán, nastavení farieb a príprave do tlače bol vstup vydavateľa úplne zásadný. Dostal som veľa rád aj k vizuálu obálky, aby dobre fungovala. Naučil som sa pri tom veľmi veľa. Pochopiteľne, že pre vydavateľstvo to bola takisto výhodná situácia, pretože získali nielen zaujímavý obsah, ale aj významný príspevok na realizáciu knihy.
Ako to vyzerá s predajom?
Prvý náklad je takmer rozobratý. Vytlačilo sa tisíc kusov v štandardnej mäkkej väzbe a tristo exemplárov v špeciálnej číslovanej hardcover edícii.
Aké boli reakcie na komiks?
Po vydaní vznikla dosť veľká publicita a predovšetkým záujem o mňa ako o komiksového autora. To bolo pre mňa niečo úplne nové. Na Slovensku som vnímaný ako výtvarník, v Česku ako herný vývojár a teraz som bol zrazu aj komiksový autor. Z médií som sa dozvedel, že v rámci scény som akceptovaný a že som sa dokonca zaradil k špičke komiksovej scény v Českej republike. Pritom to nie je až tak dávno, čo som mal na stole len kopu pokreslených papierov.
Divočina má zjavne otvorený koniec. Znamená to, že bude aj druhý diel?
Dúfam, že áno. Aj vydavateľ má záujem. Celý metapríbeh, aj pre druhý diel, je už napísaný. Potreboval som to však rozdeliť, pretože som chcel vedieť, aká bude odozva. Nezvládol by som to urobiť celé naraz. Je tam ale potenciál na ďalších dvestopäťdesiat strán. Kresliť som však ešte nezačal a zrejme zvolím aj inú techniku. Kreslenie celých strán priamo na papieri je dosť vyčerpávajúce. Pravdepodobne to tentoraz už budem robiť po obrázkoch, ktoré potom navzájom poskladám v počítači. Budem sa tak môcť pri jednotlivých kresbách viac uvoľniť. Doteraz to bolo tak, že ak som tri zo štyroch obrázkov na strane zvládol perfektne, tak pri tom poslednom som už bol v kŕči, aby som to celé nepokazil.
Aj na druhý diel budú môcť prispieť čitatelia?
Jasné. Už teraz mi fanúšikovia píšu e-maily, že kedy sa budú môcť začať skladať.
Mikuláš Podprocký (35) je multimediálny umelec. Vyštudoval sochárstvo na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Absolvoval množstvo spoločných i samostatných výstav. Od roku 2003 sa profesionálne venuje vývoju počítačových hier v štúdiu 2K Czech. Podieľal sa napríklad na vizuáli hier Mafia 2 alebo Top Spin 4. V posledných rokoch sa záber jeho tvorby rozšíril o komiks. Žije a pracuje v Prahe.
