Cestovanie je investícia

Minule som počúval motivačnú reč o chalanovi, ktorý robí investičného bankára niekde v Brazílii a chválil sa, ako miluje svoju prácu. S tým nesúhlasím. Každá práca je buď zdĺhavá, náročná, musím sa k nej dokopať. Až jej výsledok ma môže potešiť. Veď sa stačí pozrieť na vynálezcov, hudobných skladateľov, všetko neopálení, strapatí a pribratí ľudia, ale až takí sú úspešní. Ale to neznie veľmi optimisticky. Optimizmom ma napĺňa cestovanie. Úplné klišé. Lenže pred pár rokmi som si uvedomil, že aj keď ono sa to nezdá, tak najlepšie investované peniaze sú práve do cestovania.

Prvýkrát som na to prišiel, keď ma mama za nejakých tisíc dolárov poslala do Ameriky ako work and travel. Tie peniaze som tam zarobil, ale mama ich už nechcela vrátiť a povedala, aby som ich tam minul. Bol som v klube v New Yorku, naučil sa baviť s cudzími ľuďmi, orientovať sa v priestore, rozprávať o veciach, ktoré chcem zažiť. Zažil som tam toho toľko, že som z toho „žil“ ďalšie tri roky. Po návrate sme sa medzi priateľmi rozprávali, jeden si našetril tri tisícky, druhý päťtisíc... a ja nič. Ledva mi ostalo na spiatočnú letenku. No bolo to v dobe, keď hodnota dolára extrémne klesla. V priebehu dvoch mesiacov im tak z úspor len tak ubudli doslova desiatky tisíc korún. Pred štyrmi rokmi som začal intenzívnejšie šetriť. Boli obdobia, keď som bol veľmi v pluse a potom zas veľmi v mínuse. Potom som si však povedal, že idem dávať všetky peniaze do cestovania. Šiel som na pár mesiacov do Los Angeles, potom zas na pol roka do Mexika. Stálo to vždy päť- až desaťtisíc eur, a keď som sa vrátil, tak som bol štyritisíc v mínuse. Nie žeby som dlhoval ľudom, ale skôr sám sebe. No vždy mi tá energia a skúsenosti nasledujúce dva roky zarobili. Tim Ferriss povedal, že si treba dávať malý dôchodok celý život. Raz videl šesťdesiatnika v nablýskanom červenom športovom aute a povedal si, ako to vyzerá otrasne. Dopriať si treba počas aktívneho života, aj cestovať treba vtedy. Človek tvrdo robí, potom v sedemdesiatke ide cestovať a tak sa ťahá po tých krásnych lokáciách a už si ich tak neužije, lebo pre vek nevládze.