V podkladoch, kde sa dal vystopovať hlavičkový papier značky J&T, sa graficky znázornené prepočty vyskytovali len sporadicky a oveľa čitateľnejší bol medzi riadkami starý mečiarovský sen: vybudovať slovenskú kapitálotvornú vrstvu. O to zábavnejšie je, že si v J&T nedali pozor a nevymazali vlastnosti súboru práve v tom dokumente, do ktorého konečne pridali aj nejakú tú tabuľku.
Tabuľkou minister hospodárstva vysvetľoval, ako sa nechcenými spoluautormi vládneho dokumentu s názvom Informácia o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti SPP stali finančníci z J&T. Tí ako spoločníci v inej firme – EPH, od ktorej štát riadený Smerom kupuje obchodnú časť SPP, mali prirodzený záujem, aby celá „reorganizácia“ bola výhodná predovšetkým pre nich. Preto je podpis J&T vo vládnom dokumente škandál rozmerov, pre ktoré si minister Tomáš Malatinský už len v zákulisí škriabe bradu a scénu prenecháva premiérovi.
Ten v čase, keď aktuálny TREND odchádzal do tlačiarne, čelil v parlamente pokusu o odvolanie. Že mu odolá, bolo isté. Nezodpovedané ostali otázky týkajúce sa cien plynu, na ktoré Robert Fico medzičasom šikovne odviedol pozornosť. Nezmenia sa, ako už stihol zagarantovať? A kto zaplatí straty, keď sa štát rozhodne firmám predávať plyn za ceny nižšie od trhových? O odpovediach by sa dalo diskutovať hodiny. Závažnosť diania okolo SPP však spočíva v niečom inom ako len vo faktúrach s čierno-žltým logom.
Z komunikácie smerom k verejnosti je zjavné, že otcom aj motorom myšlienky kúpiť zvyšný podiel v SPP nie je minister hospodárstva, ale premiér. Ten istý človek sa pred kamerami dušuje, že rast ceny plynu nedovolí „ani pánu bohovi“. A ten istý človek pripúšťa lepšie ceny pre vybrané firmy. Pokým funkcia premiéra dáva na kúpu zvyšku SPP ešte dostatok legitimity, posledné slovo k cenám plynu či už pre domácnosti alebo firmy by mu už patriť nemalo. Patrí nezávislému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a novému vedeniu SPP. R. Fico to však vidí inak. V jeho poňatí moci nie je štát iba tým, kto nastavuje spravodlivé pravidlá trhu a dozerá na ich dodržiavanie. Ale sám je trhovým hráčom. Ktorého ciele sú však viac politické ako biznisové.
Nie je to nová situácia. Naopak, cítiť v nej pachuť minulosti a inšpiráciu Východom. Úspech premiéra u voličov, ako nedávno v TRENDE poznamenal „otec“ slovenských spin-doktorov Sergej Michalič, je fascinujúci vzhľadom na to, že nič zásadné a progresívne za svoju kariéru nepresadil. Dá sa povedať, že R. Fico je údržbársky typ politika. Jeho snaha ovládnuť ceny plynu je toho ďalšou ukážkou.
