Spojené štáty a Európska únia oznámili, že sú pripravené ešte v tomto polroku začať rokovania o najväčšej dohode o voľnom obchode v histórii. Šéf Európskej komisie pri tejto príležitosti podotkol, že dohoda by znamenala zásadné prenastavenie pravidiel hry na globálnej úrovni. V tomto nemožno s Josém Manuelom Barrosom než súhlasiť. Spojené štáty spoločne s Európskou úniou predstavujú najväčší a takisto najbohatší trh sveta.
Prípadná dohoda by sa týkala zhruba polovice svetovej produkcie a tretiny obchodu. Obchodná výmena a investície medzi USA a EÚ v roku 2011 dosahovali približne 4,5 bilióna dolárov (3,4 bilióna eur). Je však takisto zrejmé, že dosahy by to nemalo len na Európu a Ameriku, ale aj na ďalších hráčov na čele s Čínou, Brazíliou, Ruskom či Japonskom. Tí budú všetko určite starostlivo sledovať a možno aj komentovať. Mnohí pripomínajú, že by išlo o vôbec najambicióznejší projekt v tejto oblasti od vzniku Svetovej obchodnej organizácie v roku 1995.
Aj vzhľadom na to je však veľkou otázkou, nakoľko sa takéto ambície a vízie podarí premietnuť do reality v okamihu, keď sa začne fakticky vyjednávať o jednotlivých čiastkových kapitolách a problémoch. Dohoda by mala obsahovať trebárs pravidlá vstupu na trh, nastavenie regulácie, ciel aj ďalších ochranárskych opatrení, ktoré majú chrániť „domáci“ priemysel, poľnohospodárov a ďalších ekonomických aktérov. A skúsenosti z minulosti jasne ukázali, že podobné obchodné rokovania medzi takýmito hráčmi nie sú ľahké, naopak, ide napospol o zdĺhavý a zložitý proces.
Drobným príkladom potenciálnych ťažkostí nech sú hoci len transatlantické vášnivé debaty o geneticky modifikovaných produktoch či kuracom mäse ošetrovanom chlórom, ktoré sa v poslednom období riešili. Zabudnúť by sa nemalo ani na masívny americký fiškálny stimul pred zhruba štyrmi rokmi, keď napríklad pri oceli a železe si na peniaze z finančného balíka pomoci mohli siahnuť len americkí výrobcovia alebo tí z krajín s osobitnými dohodami.
Zaujímavé bude sledovať aj to, či a ako by sa pre dohodu musela premeniť spoločná európska poľnohospodárska politika, v ktorej rámci sa farmárom na starom kontinente rozdeľujú v mnohých prípadoch celkom tučné finančné dotácie. Farmári z niektorých únijných krajín aj teraz kričia, že sú oproti niektorým konkurentom z iných krajín bloku znevýhodnení. Svoje by teraz určite chceli povedať aj ich americké náprotivky, čím by sa už aj tak neľahká debata o poľnohospodárskej politike únie ešte viac skomplikovala. Obzvlášť z krajín ako Francúzsko možno čakať obavy, aby Európa v tejto oblasti zasa tak veľa ústupkov nerobila.
Hoci si však Brusel aj Washington dobre uvedomujú prekážky, ktoré by museli na ceste k dohode o voľnom obchode ešte zdolať, dobre vedia aj o tom, že v prípade úspechu rokovaní by išlo o obojstrannú výhru. O tom, či odporučiť alebo neodporučiť začatie rokovaní, sa experti obidvoch strán dohovárali rok. Ich správa uverejnená minulý týždeň však dala pomerne jasnú odpoveď. Podľa nej by totiž dohoda do roku 2027 „nakopla“ európsku ekonomiku o pol a americkú o 0,4 percentného bodu. To by znamenalo pre Európanov nejakých 86 dodatočných miliárd eur ročne a pre Američanov 65 miliárd eur. A to už sú čísla, ktoré treba brať do úvahy.
Potenciál pre úniu aj Spojené štáty, ktoré sa zhodne stretajú s dosahmi krízy a potrebujú oživiť hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, je teda viac než zrejmý. Lenže treba podotknúť, že v tomto prípade ide o beh na dlhú trať, pri ktorom sa prípadné ovocie bude zberať až o dlho. Vízia, že by sa rokovania mohli skončiť do konca roku 2014, vyzerajú vo svetle histórie podobných americko-únijných debát aj pri pohľade na celosvetové pokusy o obchodnú dohodu z Dohy ako veľmi optimistické. Avšak aj keby sa rozhovory nebodaj pretiahli na mnoho rokov, čo sa dá očakávať, potenciál zostane.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 7/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
