Česko si vybralo jadro. Pri štyroch reaktoroch sa náklady môžu dostať až k biliónu korún

Nedávno mala byť taká normálna tlačová konferencia, ktorá mala informovať o priebehu tendra na dostavbu jedného jadrového reaktora s výkonom takmer tisíc megawattov pre jadrovú elektráreň Dukovany, staršiu a menšiu z dvoch jadrových elektrární v Česku. Nečakane sa z nej však stal zlom v energetickej politike Českej republiky. Zlom, ktorý zásadne nasmeroval Česko na využitie jadrovej energetiky ako hlavnej časti českého energetického mixu v budúcej klimaticky neutrálnej Európe. Premiér Petr Fiala totiž na tlačovej konferencii oznámil, že novým plánom českej vlády nie je postaviť jeden, ale rovno štyri jadrové reaktory – dva v Dukovanoch a dva v ďalšej jadrovej elektrárni Temelín. Preto bol v súčasnosti prebiehajúci tender, na ktorom sa zúčastnili Francúzi, Juhokórejčania a Američania, rozšírený o ďalšie tri reaktory.

Štyri reaktory za cenu troch

„Doterajší priebeh tendra ukazuje, že dodávka viacerých reaktorov súčasne by Česku mohla zaistiť nižšiu cenu až o štvrtinu pri jednom reaktore. Preto sme sa rozhodli požiadať uchádzačov, aby nám predložili záväzné ponuky na dodávku až štyroch nových jadrových reaktorov. Na ich základe potom vyberieme dodávateľa a rozhodneme, či si necháme postaviť viac reaktorov, alebo nie,“ vyhlásil minulý týždeň premiér Petr Fiala po rokovaní vlády.

Bez uhlia a s neistým plynom

Okrem uhlia ťaženého v Česku, prevažne hnedého, bol ďalším zásadným a až do začiatku vojny na Ukrajine stabilným a lacným zdrojom elektriny a výroby tepla ruský zemný plyn. Pri plyne Česko stavilo na nemeckú stratégiu, napojilo sa na plynovody Nord Stream a verilo, že si plynom zaistí dostatok energetických zdrojov pre budúce desaťročie. Cez Česko dokonca viedol aj plynovod Gazela, ktorý mal Nemecku umožniť prepravovať ruský plyn zo severu Nemecku do Bavorska, jedného z priemyselných sŕdc spolkovej republiky. To malo Česku zaistiť príjmy z tranzitu aj strategickú výhodu v bezpečnosti dodávok.

Česi si boli takí istí nemecko-ruskou kartou, že v roku 2022 na začiatku novej fázy ruskej agresie proti Ukrajine (tá sa začala obsadením Krymu a časti Donbasu už v roku 2014) pochádzalo z Ruska 96 percent plynu  spotrebúvaného v Česku. Zostávajúce štyri percentá potom tvorila domáca ťažba, predovšetkým na juhu Moravy pri slovenských hraniciach.

Táto plynová istota sa skončila ruskou agresiou aj zásahmi Kremľa do európskych dodávok plynu, ktoré vyhnali jeho ceny do nezmyselných výšok. Nemecku, Česku i celej Európe sa rýchlym prechodom na skvapalnený plyn a dodávky z iných zdrojov podarilo v kombinácii s minuloročnou miernou zimou ustáť plynovú vojnu Ruska proti Európe. A bleskovou výstavbou plynových terminálov po celej Európe v podstate zaistiť dostatok plynu pre Európsku úniu aj na tento rok.

No za výrazne vyššiu cenu, ktorá celkovo zdvihla ceny energií v Európe na dvojnásobok amerických a ázijských. Pre energeticky náročné ekonomiky je to problém. O to vážnejší, že ide o jeden z dôvodov vysokej inflácie a celkovej českej recesie, najhoršej od deväťdesiatych rokov.

ČEZ: Energetika v zlomovom bode

Keď k tomu pridáme nezmenené nároky Zelenej dohody, ktorá počíta, že Európska únia dosiahne približne počas desiatich až pätnástich rokov klimatickú neutralitu, kde zvyšujúce sa ceny emisných kvót pomerne skoro urobia výrobu elektriny a tepla z uhlia nerentabilnú, je to pre českú energetiku a českú ekonomiku takmer smrtiaci kokteil.

Uvedomuje si to aj generálny riaditeľ pološtátnych Českých energetických závodov (ČEZ) Daniel Beneš. „Česká energetika je teraz v takom zaujímavom bode, keď sa bude musieť veľa vecí rozhodnúť v krátkom čase,“ uviedol D. Beneš na konci minulého roka pre Český rozhlas. „Sme v zlomovom období, pretože sú tu masívne celosvetové trendy, či už je to nárast obnoviteľných zdrojov vo svete, ceny energií v okolitých krajinách, čo s tým súvisí, vývoj nových technológií, vodíkové hospodárstvo,“ uviedol šéf najväčšej českej firmy vlastnenej väčšinovo štátom. Podľa neho musí vláda rýchlo prísť s dlhoročným energetickým plánom.