Dalo to byť oveľa lepšie, než to je. Zníženie deficitu štátneho rozpočtu malo byť výkladnou skriňou stredopravicovej českej vlády Petra Fialu. Škrt cez rozpočtové a reformné plány jej spravila vojna na Ukrajine. Podobne ako covid v prípade predchádzajúcej českej vlády Andreja Babiša, ktorá do vypuknutia pandémie hospodárila s prebytkom rozpočtu. Pripustil to sám P. Fiala, keď v obsiahlom rozhovore pre televíziu CNN Prima News uviedol, že vláda mala svoje sľuby voličom po vypuknutí ruskej agresie proti Ukrajine odvolať. „Urobil som jednu chybu a som si toho vedomý. Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, mal som povedať, že žiadne predvolebné sľuby neplatia. Že je vojna a budeme postupovať tak, aby sme tým Českú republiku previedli,“ vyhlásil. Preferencie jeho víťazného zoskupenia Spolu v súčasnosti takmer o pätnásť percent zaostávajú za Babišovým hnutím ANO. To by podľa najnovších prieskumov volilo asi 33 percent voličov, zatiaľ čo Spolu iba osemnásť percent.
Pod tri percentá
Napriek tomu je stav štátnych financií popri zvládnutí vojnovej krízy a prijatí niekoľkých státisícov ukrajinských vojnových utečencov jednou z mála oblastí, ktorou sa Fialova vláda môže nielen pred voličmi, ale aj v medzinárodnom porovnaní, chváliť. Uvedomuje si to zrejme aj premiér Fiala, ktorý po sviatkoch osobne prišiel predstaviť výsledky štátneho rozpočtu za rok 2024 na tlačovú konferenciu ministerstva financií.
„Vládu sme preberali v čase, keď sa naša krajina zadlžovala takmer najrýchlejšie v Európe. So záchranou verejných financií sme museli začať prakticky hneď po vymenovaní. Napriek mnohým krízam, ktorým sme museli čeliť, sme dokázali zrealizovať potrebné úspory a súčasne zaistiť rekordné investície do ciest, diaľnic, železnice, obrany či vzdelávania,“ vyhlásil P. Fiala. „Náš prístup a výsledky rozpočtov za uplynulé tri roky dokazujú, že rozpočtovú disciplínu možno spojiť so strategickými investíciami. A to je dobré hospodárenie. A aj jediná cesta k prosperite a dobrej budúcnosti našej krajiny,“ dodal premiér. Fialova vláda v minulom a tomto roku napríklad otvorí 200 kilometrov nových diaľnic, čo je, kvôli predstave, celá diaľnica z Prahy do Brna. To všetko sa deje v situácii, keď každý rok klesá deficit štátneho rozpočtu, a to o výrazné sumy. „Náprava verejných financií bola jedným z hlavných záväzkov, ktoré vláda sľúbila. Celkovo znížime za našej vlády deficit asi o 180 miliárd korún. To, čo je najdôležitejšie, je vývoj deficitov verejných rozpočtov k HDP. Zatiaľ čo v roku 2021 bol deficit verejných rozpočtov vyše päť percent HDP, v budúcom roku to bude zhruba 2,3 percenta,“ pochválil sa P. Fiala.
Už za vlaňajšok sa podarilo dostať deficit rozpočtu pod tri percentá a Česko ako jediná krajina strednej Európy, teda Vyšehradskej štvorky spolu s Rakúskom, splnila maastrichtské kritérium eurozóny. Zároveň po niekoľkých rokoch opäť plní všetky podmienky na prijatie eura. A to napriek tomu, že zo štyroch vládnych strán sú za vstup do eurozóny iba dve, Starostovia a nezávislí a TOP 09. P. Fiala a jeho ODS sú zásadne proti, podobne Babišovo ANO. Proti je aj vyše 60 percent českej verejnosti. Najviditeľnejšou osobou, ktorá prijatie eura opakovane verejne podporuje, je prezident Petr Pavel, ktorý to už druhýkrát spomenul vo svojom novoročnom prejave.
Nižšia životná úroveň
Cenou za dodržiavanie rozpočtovej disciplíny je pomalý rast platov, predovšetkým v štátnej sfére. Reálne mzdy, teda platy po odpočítaní inflácie, sa v Česku preto až tento rok dostanú nad úroveň predcovidového roka 2019. Vláda znížila aj doterajšiu valorizáciu starobných dôchodkov, čo vyvolalo takmer kompletný prechod tejto mocnej voličskej skupiny na stranu Babišovho ANO. Z výdavkov spojených s ruskou agresiou proti Ukrajine na Česko najviac dopadla závislosť od plynu z Ruska, ktorá bola na začiatku vojny 98 percent. Zvyšné dve percentá zaobstarala vlastná ťažba plynu na južnej Morave. Vysoké ceny energií, jedny z najvyšších v EÚ, sú problémom pre českú exportnú ekonomiku, ktorá je v rámci celej Únie energeticky najnáročnejšia. Spolu s technickou recesiou Nemecka, kľúčového partnera a odberateľa, vedie k poklesu priemyselnej produkcie. Ten bol v novembri medziročne už 2,7 percenta. Napriek tomu vlani
česká ekonomika podľa odhadov rástla o viac ako jedno percento. Rast však ťahala predovšetkým domáca spotreba, keď sa Česi po rokoch šetrenia a strachu rozhodli o niečo viac utrácať.
Z hľadiska rozpočtu je na tom česká ekonomika v celej strednej Európe zďaleka najlepšie, výrazne lepšie ako Slovensko. A to aj po Ficovom úspornom balíčku. A takisto oveľa lepšie ako Poľsko, zbrojace v podstate na dlh (vlaňajší deficit 4,5 percenta), alebo Maďarsko, pokračujúce v rýchlom prehlbovaní dlhu s deficitom 4,5 percenta HDP, ktoré je navyše v recesii. Len o niečo lepšie je to v Rakúsku, s ktorým chce Brusel podobne ako s Poľskom začať konanie o nedodržiavaní rozpočtovej disciplíny. Aj Rakúsko je v recesii a má deficit na úrovni 3,6 percenta HDP. Slobodní, ktorí teraz zostavujú vládu, vyhrali jesenné voľby aj vďaka populistickým sľubom, že namiesto škrtania a zvyšovania daní budú z rozpočtu rozdávať. Napokon sa však počas rokovaní o koalícii s konzervatívcami z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) dohodli na tohtoročných úsporách na úrovni 6,3 miliardy eur. Prihlásili sa tak k plánu zníženia deficitu verejných financií na úroveň, ktorú požaduje Európska komisia.
Bez reforiem to nepôjde
Podobne ako u českých občanov, ani u českých ekonómov rozpočtová politika vlády žiadne veľké ovácie nezbiera. A to preto, že Fialova vláda sa neodhodlala, azda s výnimkou úprav dôchodkového systému, k zásadnejším zmenám, ktoré by rozpočet výrazne zlepšili. „Česko zaťažuje obrovský podiel mandatórnych výdavkov. Ohromný je podiel výdavkov na dôchodkový systém, vysoké výdavky na školstvo a zdravotníctvo. Je tak relatívne malý priestor na investície,“ hovorí ekonóm Petr Zahradník, európsky expert spoločnosti BeePartner. „Aj keby sme reštartovali rast českej ekonomiky a vrátili ho na úroveň 2,5 až tri percentá, stále bude štrukturálny schodok na úrovni mínus dvoch percent,“ opisuje situáciu hlavná ekonómka Raiffeisenbank Helena Horská. „Dokázala by som si predstaviť ambicióznejšiu konsolidáciu,“ dodala v Českej televízii.
Paradoxne, hlavným problémom českých štátnych financií je popri výraznej valorizácii dôchodkov pomerne veľké zníženie daní fyzických osôb v podobe likvidácie zdanenia superhrubej mzdy. Toto opatrenie, ktoré vytvorilo základ veľkého rozpočtového deficitu a znížilo výber daní o viac ako 130 miliárd českých korún (5,2 miliardy eur) ročne, čo je zhruba polovica vlaňajšieho deficitu, spoločne prijali v roku 2021 vtedy vládnuce hnutie ANO A. Babiša a opozičná ODS P. Fialu. Ani ODS, ani ANO však nechce o návrate superhrubej mzdy diskutovať, hoci by to rozpočtovú situáciu krajiny zásadne zlepšilo.
Naopak, hnutie ANO plánuje v prípade víťazstva vo voľbách výrazné zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu. „A. Babiš nechce o nejakom šetrení, až sa dostane k moci, ani počuť,“ vyjadril sa v súkromnom rozhovore jeden z najbohatších českých podnikateľov.
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz
