Česi predsedníctvo zvládli aj bez funkčnej vlády

Entropa, kontroverzná plastika Davida Černého vystavená v budove Rady EÚ v Bruseli počas českého predsedníctva. Zdroj: Profimedia.cz

Česko bolo historicky len druhou z malých krajín bývalého východného bloku, ktoré mali možnosť rade predsedať. Keď začiatkom januára Rusko stoplo prepravu plynu cez Ukrajinu do Európy, Česi získali za riešenie plynovej krízy výlučne pozitívne ohlasy.

České predsedníctvo malo oficiálne tri priority začínajúce sa písmenom E: ekonomiku, energetiku a Európsku úniu aktívnu vo svete. Mottom polroka bolo heslo Európa bez bariér.

„Európska scéna na jednej strane poukazovala na konflikty v českej politike, ktoré spôsobili pád vlády uprostred predsedníctva a následne vyvolali rozpaky nad schopnosťou Českej republiky predsedať Európskej únii,“ zhodnotil predsedníctvo portál Euroskop. S marcovým pádom českej vlády zrejme súvisel aj odchod množstva ľudí z organizačných tímov predsedníctva na jednotlivých ministerstvách. Úradnícka vláda Jana Fischera sa sformovala až v júni, keď sa už predsednícky polrok končil.

Napriek tomu Česi svoju európsku úlohu zvládli celkom úspešne. Podľa odhadov Česko za šesť mesiacov navštívilo 30-tisíc prevažne zahraničných delegátov a ďalšie takmer štyri tisícky novinárov. Oficiálnych zasadnutí a konferencií bolo za šesť mesiacov viac ako päťsto, z toho 31 na vrcholovej a ministerskej úrovni. Bolo to ešte pred pôsobnosťou Lisabonskej zmluvy, čo znamenalo, že český premiér predsedal aj Európskej rade hláv štátov a minister zahraničných vecí rade šéfov zahraničných vecí. Dnes majú tieto orgány stálych predsedov.

Slováci sa tak od júla budú musieť popasovať „iba“ s predsedníctvom vo zvyšných deviatich ministerských formáciách Rady EÚ: od šéfov rezortov vnútra po pôdohospodárstvo. Predsedníctvo stálo Česko zhruba dve miliardy korún (74 miliónov eur). Slovenský rozpočet je o niečo menší, hovorí sa o 70 miliónoch eur. Zatiaľ sa minulo bezmála 19 miliónov.

Slovenské priority až v júni

Slovensko plánuje svoje politické priority zverejniť až tesne pred začiatkom predsedníctva, v júni ich má schvaľovať vláda. Strategický dokument z februára hovorí o piatich hlavných tematických okruhoch – o hospodárskom raste, jednotnom európskom digitálnom trhu, budovaní takzvanej energetickej únie, riešení problémov migrácie a o rozširovaní EÚ. V riešení utečeneckej krízy má však Slovensko ako člen únie pomerne extrémne postoje, preto môže byť pre miestnych diplomatov rola stmeľovačov európskych pozícií zložitá.

Veľkou výzvou pre Slovákov bude aj výsledok júnového referenda o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii. V prípade súhlasu väčšiny voličov sa naštartuje historicky prvý proces odchodu člena EÚ z klubu. V prípade nesúhlasu by zasa únia mala schváliť kontroverzné britské požiadavky na zotrvanie, ako je napríklad sprísnenie zamestnávania občanov ostatných členských krajín.

„Chceme sa sústrediť na veci, ktoré dokážu Európu spájať, [...] aby naše predsedníctvo bolo úspešné pre Slovensko aj pre celý európsky projekt,“ povedal pre portál Euractiv minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ten sa však spomína aj ako kandidát na post generálneho tajomníka OSN, ktorý sa bude voliť koncom tohto roka.

Je teda otázne, či sa ako verejný predstaviteľ dokáže dostatočne sústrediť na slovenskú úlohu v Rade EÚ. Predsedať rade ministrov zahraničných vecí však nemusí, tú od platnosti Lisabonskej zmluvy vedie Talianka Federica Mogheriniová. Každý mesiac by však M. Lajčák mal predsedať rade pre všeobecné záležitosti.

Program slovenského predsedníctva je už známy. Hneď prvého júla Slovensko navštívia všetci eurokomisári. Týždeň nato bude Bratislava hostiť európsky samit regiónov a miest, neskôr postupne aj množstvo neformálnych zasadaní európskych ministrov a rôzne iné konferencie. Pre zasadania v bratislavskej Redute bude po celé leto odklonená blízka električková doprava. Z peňazí štátnych firiem sa zasa vo veľkom opravovali vozovky veľkého počtu ciest v hlavnom meste.