V. Červenka: Oprášili sme projekt, ktorý dlhé roky spal

Vojtech Červenka sa v roku 2020 stal obchodným riaditeľom MH Teplárenského holdingu (MHTH). Odvtedy presadzuje myšlienku spustenia geotermálneho projektu, ktorý takmer štvrťstoročie spal. V rozhovore hovorí o jeho vízii a špecifikách či spolupráci s vlastníkom vrtu, na ktorom získajú nielen obyvatelia Košíc, ale môže sa stať precedensom pre ďalšie teplárne.

Teplárenský holding prešiel v posledných rokoch veľkými zmenami. Ako sa to prejavilo na vašej vízii?

MH Teplárenský holding vznikol fúziou šiestich štátnych teplárenských spoločností, ktoré vyrábajú a dodávajú teplo v mestách Bratislava, Trnava, Žilina, Martin, Zvolen a Košice. Idea teplárenského holdingu vznikla po voľbách v roku 2020 s cieľom jednotného riadenia a využitia vzájomných synergií. Samotné zlúčenie do jednej spoločnosti sa uskutočnilo k 1. máju 2022.

Popri optimalizácii riadiacich procesov a samotného hospodárenia spoločnosti si nové vedenie MHTH zadefinovalo ako svoju prioritu aj minimalizovať následky výroby tepla na životné prostredie. Hlavným zreteľom je pritom udržateľnosť cien tepla pre konečných odberateľov. S týmto cieľom urobilo nové vedenie MHTH analýzu existujúcich možností a projektov v lokalitách svojho pôsobenia.

Čo vás priviedlo k projektu a záujmu o košický geoterm?

Ambíciou MHTH bolo pozrieť sa inou optikou na to, ako by mali fungovať teplárenské spoločnosti, ktoré sú vlastnené štátom. Okrem hľadania prevádzkových úspor bolo ambíciou pozrieť sa na projekty, ktoré sa v minulosti buď nedotiahli, alebo aj zámerne nevyužívali. Medzi ne prioritne patrí OLO v Bratislave, čiže využitie takzvaného odpadného tepla pri spracovaní komunálneho odpadu na vykurovanie hlavného mesta. Obdobný projekt, ktorý dlhé roky spal, je projekt využitia geotermálnej energie v Košickej kotline v lokalite Svinica-Ďurkov.

Čo sa vám na tomto projekte zdalo atraktívne?

Ako bývalý obchodný riaditeľ spoločnosti Dalkia, ktorá rozvíjala obchodné aktivity v oblasti výroby tepla a projekty využitia geotermálnej energie, som sa, prirodzene, zaujímal aj o tento projekt. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) bol ten, kto realizoval prvé vrty v Ďurkove. V tom čase Dalkia oslovila SPP, že má záujem o spoluprácu na tomto projekte. Potenciál a čaro projektu boli a sú v 130-stupňovej vode, ktorá je dostupná v hĺbke niečo nad dva kilometre.

Ako by sa táto voda dala využiť?

Spôsoby boli dva – zásobovanie teplom mesta Košice, prípadne výroba elektrickej energie.

Keď teplárenský holding išiel do projektu, bol vrt už urobený?

Áno, vrty a ich výdatnosť, kapacita, možnosť využitia na tieto dva potenciálne účely už boli potvrdené okolo roku 2000. Už vtedy sme hovorili, že na to, aby bol tento projekt úspešný, je potrebné uchádzať sa o dotácie z Európskej únie. Inak by projekt nebol financovateľný bez zásadného dosahu na ceny tepla v Košiciach. Čiže už okolo roku 2000 bolo jasné, že sú na tento projekt potrebné dotácie.

Ako ste s projektom postupovali?

Prvé, čo sme po nástupe do MHTH urobili, je, že sme kontaktovali majiteľa existujúcich vrtov, čo je dnes spoločnosť SPP Infrastructure, že chceme projekt oživiť a v čo najkratšom čase priviezť teplo do Košíc. Urobili sme odhad, o akej výške investícií sa rozprávame, a potvrdilo sa, že na privedenie tepla je potrebných viac ako päťdesiat miliónov eur. Konkrétne číslo bude známe v horizonte asi pol roka. Dnes sme v štádiu, keď vypisujeme tender na projektanta, ten následne urobí projektovú dokumentáciu, z ktorej vyplynie aj konkrétna výška investície.

Bez dotácii to nepôjde?

Platí to, čo platilo už okolo roku 2000. Aby bol projekt úspešný a nemal negatívny dosah na cenu tepla pre obyvateľov Košíc, je potrebné získať dotácie. Urobili sme preto viacero krokov. Kontaktovali sme ministerstvo životného prostredia, ktoré je poskytovateľom štátnej pomoci z Modernizačného fondu. V rámci schválených schém pomoci pre oblasť teplárenstva sa vyhlasujú výzvy, v ktorých je možné podporiť projekty zamerané na ekologické alebo obnoviteľné zdroje energie.