V živote mám tri priority. Rodinu, prácu a šport, pri ktorom sa vždy nabudím práve na prvé dve. V lete si tri- či štyrikrát do týždňa chodím ráno zabehať i zaplávať v jazere. Začínam s tým už o šiestej, aby som si potom ešte mohol sadnúť s deťmi k raňajkám pred tým, ako idú do školy a ja do práce. Tento čas patrí nám, veľa sa rozprávame. Považujem to za veľmi dôležité. Zároveň sa ich snažím podporiť a niekedy aj usmerniť v ich snoch alebo predstavách.
Ráno sa nabudím aj necelým kilometrom plávania v neďalekom jazere. Zdroj: Archív Gabriela Szabóa
Cez víkendy venujem potom svojim športovým aktivitám ešte viac času. Zo zimných športov mám najradšej lyžovanie a skialpinizmus. Posledných desať rokov som na horách, kedy sa len dá. Keď už má napadnúť prvý sneh, sledujem počasie a s partiou kamarátov vyrážame. Niekedy ideme skiapovať aj na celé víkendy.
Teraz, keď sú naše deti väčšie a už lyžujú, zoberieme sa chlapi s piatimi – šiestimi deťmi a ideme spolu na hory. Je to vždy výborný víkend. Keď ideme na rodinnú lyžovačku, vždy ráno zoberiem skialpy a vyrazím na kopec. Vrátim sa okolo deviatej, deti sú ešte v pyžame a ja im ukazujem fotky, ako vychádzalo slnko. Potom sa všetci zoberieme a ideme spolu na svah.
Nie je nič krajšie ako skoré ráno na hrebeňoch hôr. V práci som neustále v kontakte s množstvom ľudí, tam si, naopak, vychutnávam ten pokoj uprostred ticha prírody. Najlepší okamih je po vyšliapaní kopca, tesne pred zjazdom dolu.
Rád si však zájdem s manželkou aj do divadla alebo na koncerty vážnej hudby. Teší ma, že aj dcéra hrá na klavíri. Hudbu mám rád, ale na žiadny nástroj hrať neviem, čo mi je niekedy ľúto. Výborne si viem oddýchnuť aj pri knihách, konkrétne pri románoch. Čítam ich v angličtine, nemčine alebo maďarčine, aby som si tieto jazyky precvičil. Čítam aj literatúru faktu alebo filozofické knihy – no pri nich to už nie je prioritne o oddychu.
- Rada, ktorou sa riadim
Diskusia s obchodným partnerom či podriadeným musí mať aj ľudský rozmer. - Rada, ktorú rozdávam
Spoločné tímové riešenia sa presadia do praxe vždy ľahšie ako diktát šéfa. - Moja aktuálna výzva
Udržať si rozumný balans medzi prácou a osobným životom aj po prevzatí postu výkonného generálneho riaditeľa Slovnaftu.
Je však pre mňa náročné mimo práce úplne vypnúť, pretože musím byť v pohotovosti a na telefóne, ak by nastala nejaká vážnejšia situácia. Už som bol v podniku niekoľkokrát aj počas víkendu. Moja práca ma však baví. Mám možnosť sa v nej vždy niečo nové naučiť. V škole nás za to neplatili. V práci áno.
Pri pracovných stretnutiach je pre mňa dôležité, aby sme sa nebavili len o biznise alebo pracovných úlohách. Zaujíma ma, čo robia kolegovia alebo partneri aj mimo práce. Keď sa pri rozhovore otvorí aj táto ľudská stránka, je diskusia hneď jednoduchšia a formálny vzťah sa mení na otvorené partnerstvo.
Osvedčilo sa mi aj pýtať sa na dôvod, prečo sa chce so mnou niekto stretnúť. Hoci sú z toho niektorí kolegovia v rozpakoch, keď si povieme, čo od stretnutia očakáva, vieme sa naň obaja lepšie pripraviť a skôr nájdeme riešenie. Už to nie je poker so skrytými kartami, ale otvorená jasná komunikácia.
Postupom času som sa naučil, že dnes už nefungujú kroky alebo veci, ktoré som robil, keď som začínal. Dnes viem, že pri rozsiahlejších úlohách je pre úspešné riešenie nevyhnutná spolupráca v tíme. Spoločné riešenia sa do života firmy dostanú vždy ľahšie ako neprediskutovaná direktíva zhora. Kolegov motivujem aj tým, že im pripomínam ich staršie úspechy. A vždy zdôrazňujem, že sa netreba porovnávať s inými. Ani ja si pri športe stále nemeriam tep a nemám všetko porovnané s tabuľkami.
Na čo sa v súčasnosti pozerám s obavou, je ostrý názorový rozkol, ktorý sa vytvára v našej spoločnosti. Nezdravý extrémizmus a nevraživosť sú výsledkom toho, že sa nesnažíme pochopiť postoj iného. Vyhranené názory bez prieniku nevedú k pozitívnemu výsledku. Aj v biznise sú pohľady majiteľov firiem a odborárov dosť rozdielne, no v konečnom dôsledku sa hľadá kompromis preto, aby mohla firma ďalej prosperovať.
