Súkromné nemocničné zariadenia majú nezastupiteľné miesto v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku. V rozhovore so šéfom nemocničnej siete Agel na Slovensku sa TREND zaujímal o stratégiu spoločnosti, manažovanie siete v čase covidu, ale aj výzvy v zdravotníctve.
Aká veľká je sieť nemocníc Agel?
Agel pôsobí v Českej a Slovenskej republike, spolu manažuje 25 nemocníc. Má 13 500 zamestnancov. Portfólio zahŕňa najmä stredné a menšie nemocnice komunitného typu. Časť z nich je vysokošpecializovaná, ako napríklad kardiocentrá či onkologické centrá. Na Slovensku máme 13 nemocníc.
Stratégia spoločnosti
Čo prezradíte o dlhodobej stratégii spoločnosti?
Ideme cestou vysokej špecializácie. Myslíme si, že v rámci navrhovanej stratifikácie má jednoznačne zmysel špecializovať sa a rozložiť sieť tak, aby sa vytvorili špecializované centrá, ktoré dokážu kvalitne liečiť pacientov.
Ako dlho ste na slovenskom trhu a ako to hodnotíte?
Od roku 2008. Agel v Slovenskej republike začínal neskôr ako v Českej, dá sa povedať, že prostredie v Česku je predvídateľnejšie, stabilnejšie a má viac rámcov. Napríklad úhradovú vyhlášku, ktorá musí byť prijatá v čase stanovenom zákonom a jasne definuje úhradu zdravotnej starostlivosti na nasledujúci rok. Potom presne viete, čo vás ako poskytovateľa čaká. Sú v tom zahrnuté aj priority ministerstva, v ktorých je jasne naznačené, čo ide do úzadia a, naopak, čo sa posilňuje. Mzdové automaty a nároky sú jasne definované. Predvídateľnosť je oveľa vyššia ako na Slovensku. Má to veľký vplyv aj na schopnosti manažovať zdravotnícke zariadenia a manažovať samotný rozvoj.
Brzdí nepredvídateľné prostredie na Slovensku vaše investície a budete preto preferovať Česko?
Určite nie. Na Slovensku existuje veľký potenciál a toto by nebola správna cesta.Správna cesta je tlačiť zodpovedné inštitúcie, aby rástla predvídateľnosť a aby boli nútené zapojiť ju do svojich rozhodnutí. Slovenský občan by nemal trpieť pre neexistenciu jasného systému.
Zdá sa, že je to čoraz horšie. Je tlak efektívny?
Efektívny je, ale problémov skôr pribúda. Na to, aby sme vedeli stanovovať rámce, potrebujeme mať vyriešené základy fungovania tohto systému. Nemyslím si, že je správne, aby sa celá diskusia obmedzovala len na dofinancovanie sektora či na rast mzdových nákladov. Treba sa venovať skutočným systémovým opatreniam.
Narážate na stratifikáciu?
Stratifikácia je jedným z pilierov, aby sme sa niekam posunuli. Potrebujeme víziu. Tá je navrchu pyramídy, ktorá sa skladá z určitých súčastí. Myslím si, že by sme mali ísť od základov a budovať systém zospodu, aby sme sa dopracovali k cieľu. Aktuálne sa dá veľa vecí odôvodniť koronakrízou. Nezáleží však na tom, či tu pandémia je alebo nie je, systémové opatrenia musia byť vystavané aj s premyslením všetkých dôsledkov pre ďalšie fungovanie zdravotníctva.
Nakúpili ste 13 nemocníc. Predpokladám, že ste za ne museli splatiť nejaké dlhy. Ako to bolo na začiatku?
Celý rast tvorí niekoľko typov zdravotníckych zariadení, ktoré sa preberali buď od miest, VÚC, alebo od súkromných vlastníkov. Každá nemocnica sa nachádzala v inom štádiu rozvoja alebo rozkladu. Ako prvú sme museli zaručiť stabilizáciu personálu a technického vybavenia. Samozrejme, museli sme sa vyrovnať aj s dlhmi, ak nejaké boli. Bolo to potrebné na začiatok budovania zdravotníckeho zariadenia, aby malo opäť perspektívu.
Nakupovať nemocnice je drahá investícia. Je pre vás návratnosť kapitálu kľúčový parameter?
Nie. Agel nie je finančný investor, ale strategický investor. Pozeráme sa na to z dlhodobého hľadiska. Finančne omnoho náročnejší ako nákup je rozvoj zdravotníckeho zariadenia, jeho profilácia a špecializácia. Základným cieľom je vytvoriť stabilné body poskytovanej zdravotnej starostlivosti na mape Slovenska a v Českej republike.
Kupujete nemocnice, v ktorých vidíte potenciál silného rozvoja?
Nie je to podmienka. Pustili sme sa aj do nemocníc, ktoré sú v odľahlých regiónoch alebo s veľkým percentom zastúpenia marginalizovaného obyvateľstva. Agel pôsobí nielen vo veľkých okresných mestách, ale aj na periférii Aj tam dokážeme investovať, manažovať, udržať ich v prevádzke a posúvať dopredu. Existovali nemocnice, ktoré boli na prvý pohľad odsúdené na zánik. Napriek tomu sme sa do nich pustili a myslím si, že ich výsledky sú výborné.
Aký náročný je proces smerovania nemocnice k dlhodobému cieľu?
Nemocnice nie sú budovy a prístroje, sú to predovšetkým ľudia. Základnou prioritou je schopnosť manažovať ľudí a budovať si ľudský potenciál tak, aby sme vedeli poskytovať a rozširovať spektrum zdravotnej starostlivosti v akejkoľvek lokácii. Budovy a prístroje prichádzajú ako sekundárne. Ľudia musia byť motivovaní, musia vedieť, čo sa od nich chce, a to prispieva k celkovému strategickému rozvoju. Budovy a medicínska technika sú už iba prostriedkom na to, aby sme boli schopní strategicky napredovať.
Platíte zamestnancov lepšie ako štátne nemocnice?
Máme zavedené určité bonusové systémy odmien. Ale porovnávať sa so štátnymi nemocnicami asi nie je namieste, pretože aj špecializácia zdravotníckych zariadení fakultného typu je iná. Nedá sa teda porovnávať plat s platom, pretože hovoríme o rôznych geografických polohách v malých a väčších mestách. My sa snažíme zdravotníckemu personálu umožniť pracovať a realizovať sa. Tým, že AGEL je sieť, ktorá prevádzkuje 25 nemocníc v jednej aj druhej republike, interne umožňuje školiť sa a absolvovať stáže kedykoľvek a akokoľvek, čo je pre zamestnancov atraktívne.
Česko a Slovensko
Celému sektoru chýbajú i budú chýbať lekári a hlavne zdravotné sestry. Vnímate to ako ťaživú otázku?
Áno, vidím to ako veľký problém. Neprospievajú tomu dve základné veci. Prvou je uzatvorenie slovenského trhu pre lekárov z tretích krajín. Oproti Českej republike, kde sú pravidlá výrazne uvoľnenejšie. Čo sa týka sestier, myslím si, že diskusia o tom, či má alebo nemá byť praktická sestra, neprispievajú k stabilite ich kariéry, a teda k atraktivite povolania.
Je potrebné prilákať ľudí zo škôl a následne ich púšťať do systému. Štatistika hovorí, že máme viac ako 12-tisíc sestier starších ako 50 rokov. Priemerný vek je 47 rokov, zo systému ročne odchádza 800 sestier a prichádza doň 300. S týmto sa budeme boriť dlhodobo. Jednoznačným liekom je len stabilizácia a prilákanie študentov. Ďalším problémom sú vysoké školy, kde máme veľké zastúpenie zahraničných študentov medicíny. Tí logicky odchádzajú naspäť do svojich domovských krajín.
V Českej republike sa to zvláda lepšie?
Nehovorím, že to zvládajú lepšie. Majú rovnaké problémy ako Slovensko. Ale minimálne pri lekároch sa snažia byť otvorenejší. Podmienky pre zahraničných lekárov sú významne jednoduchšie, ako je to na Slovensku. Nehovorím, že máme pustiť do systému každého. Ale myslím si, že by sme mali dať každému šancu.
Česko má výhodu, že tam ide na obyvateľa asi o štvrtinu viac zdrojov ako na Slovensku. To im umožňuje lákať veľa ľudí zo Slovenska. Ako to vnímate?
Je to tak. Ale práve pre mzdový automat došlo k výraznému zníženiu platových nožníc medzi lekármi v Česku a na Slovensku. Teraz ide viac-menej o kvalitu medicíny a kvalitu prostredia. Odchod do Česka nie je už len pre plat, ale aj pre pracovné prostredie. Musíme zlepšiť pracovné prostredie a umožniť ľuďom vzdelávať sa a pracovať na Slovensku.
Znamená to, že do investícií nemocníc ide omnoho menej prostriedkov a keďže prevažná časť peňazí smeruje do platov, vytvárame obrovský investičný dlh.
Problém vyššieho podielu financovania zdravotníctva na jedného obyvateľa medzi Českou a Slovenskou republikou pretrváva už niekoľko desaťročí. To znamená, že práve týmto rozdielom sme sa dostali oproti Českej republike do výrazného investičného dlhu. Je nutné si uvedomiť, že aktuálne z pohľadu nemocníc, keď hovoríme o financovaní zdravotníctva, hovoríme do veľkej miery len o dofinancovaní zvyšujúcich sa mzdových nárokov, ktoré vyplývajú z jednotlivých zákonov. To znamená, že opticky sa môže zdať, že do zdravotníctva plynie viac peňazí. V skutočnosti je väčšina týchto prostriedkov alokovaná práve na mzdy zdravotníckych pracovníkov a na investície nezostáva nemocniciam skoro nič.
Koronavírus
Hovorí sa o tom, že Česi sú dva týždne pred Slovenskom. Aká je tam situácia?
Momentálne je situácia v Česku kritická a každým dňom sa zvyšujú počty pribúdajúcich pacientov. Lôžka sa zapĺňajú novými pacientmi či už s ťažším, alebo s komplikovaným priebehom. A alarmujúce sú aj čísla pozitívne testovaných lekárov, sestier a zdravotníckych pracovníkov.
Myslíte si, že po najbližšch dvoch týždňoch bude situácia na Slovensku možno až pred kolapsom nemocníc?
Ja dúfam, že nie. Asociácia nemocníc Slovenska (ASN) spolu s ministerstvom zdravotníctva sa v marci a apríli snažili vytvoriť takzvanú covid stratifikáciu zdravotníckych zariadení. Vznikol presný harmonogram, ako sa budú nemocnice plniť. Tým sa má zabezpečiť lôžková kapacita v rámci zdravotníckych zariadení tak, aby došlo k izolácii pozitívnych pacientov a zároveň k miernejšiemu obmedzeniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre necovidových pacientov.
Nedávno predseda Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko na tlačovej konferencii povedal, že tento systém nefunguje dobre. V dvanástich prípadoch štátne koncové nemocnice odmietli prijať covidových pacientov. Bolo to tak?
Áno, je to pravda. Druhá vlna je poznačená práve týmito negatívnymi prípadmi, ktoré ste spomenuli. Na ministerstve zdravotníctva sa však dosiahol konsenzus, keď sa nemocnice, či už štátne, alebo neštátne, dohodli na presnom harmonograme práce a cesty pacienta. Táto dohoda sa však musí presne dodržiavať aj v teréne a, bohužiaľ, jej realizácia v praxi často zlyháva.
Takže nepredpokladáte, že by tu mohlo dôjsť ku krízovému stavu v nemocniciach. Alebo je to jeden z variantov?
Samozrejme, ku krízovému stavu dôjsť môže, a ako sa v niektorých regiónoch ukazuje, je to realita. Preto musíme dodržiavať to, čo sa dohodlo. Musíme dodržiavať, nazvime to, covidový stratifikačný plán a byť disciplinovaní. Samozrejme, riziko je tu vždy, pretože počty pacientov môžu narásť do rozmerov, keď ich nebudeme schopní zvládnuť.
Prijali sa tvrdé epidemiologické opatrenia. Veríte, že znížia počet prípadov hospitalizácií v nemocniciach?
Verím, že áno. Na Slovensku pozorujem omnoho väčšiu disciplínu bežných občanov ako v Česku. Myslím si, že keď ešte pritvrdíme, čísla by mohli ísť dolu. Samozrejme, je to otázka určená epidemiológom. Toto je len môj pocit z pozorovania reality v Českej a Slovenskej republike.
Hovorí sa o tom, že Česko sa v súčasnosti dotiahlo na úroveň Talianska počas prvej vlny, keď tam nemocnice kolabovali. Ako je možné, že nemocnice v Česku zatiaľ nekolabujú?
Je to možno správnym manažmentom nemocničnej siete a práve predpríprava z prvej vlny, ktorú si Česká republika dobre naplánovala. Preto je schopná tento nápor zvládať. Otázka je, aké budú najbližšie dni z pohľadu rastu počtu covidových pacientov.
Aktuálne zavádza Česká republika ďalšie veľmi prísne opatrenia. V podstate ide o lockdown. Tie opatrenia sa asi prejavia až v nejakom časovom horizonte. To znamená, že najbližšie dva týždne budú zrejme kritické.
Áno, najbližšie dva týždne budú kritické. Myslím si, že v Česku boli vzhľadom na prístup obyvateľstva nevyhnutné.
Ako sú na tom vaše nemocnice? Myslíte si, že vydržíte silný nápor počtu pacientov? Je z vašej strany možné prispôsobiť sa nárastu počtu pacientov?
Pretože do platnosti vstúpi dohoda v rámci sektora, dá sa povedať, že nemocnice sú na určitý nápor pacientov pripravené. Kaskádovito to padá zvrchu smerom na lokálne nemocnice. Veľké problémy sú s OOPP [osobné ochranné a pracovné prostriedky – pozn. TRENDU], ktoré sa míňajú radikálnym tempom.
V rámci nemocníc sa prijali všetky opatrenia tak, aby sme izolovali pozitívnych pacientov od reálnej prevádzky nemocnice, pretože naším cieľom je zachovať každodennú prevádzku pre bežného pacienta. Zatiaľ sme mali dve ohniská. Boli to Krompachy a Komárno, pričom v obidvoch regiónoch túto situáciu zatiaľ zvládame.
Niektoré štátne nemocnice aj nemocnice združené v ANS zastavujú plánované operácie. Urobili ste to aj vy?
Kým nie sme vyslovene prinútení, chceme sa zastaveniu vyhnúť. Podrobne monitorujeme vývoj situácie na dennej báze a na základe toho prijímame rozhodnutia, či dôjde v niektorej nemocnici k obmedzeniu plánovanej operatívy. Nerobíme to plošne, ale vyslovene na základe skutočnosti a situácie v regióne alebo spádovej oblasti.
Na Slovensku nemáte žiadne infekčné oddelenie. Dohoda je, že ak pôjde o pacienta s Covidom-19, posielate ho do koncovej nemocnice. Je to tak?
Zdravotnícke zariadenia Agelu nemajú infekčné oddelenie. V prvej vlne pandémie bola pôvodná dohoda aj sa uplatňovala v praxi, že takíto pacienti sa presúvali na najbližšiu infekčnú kliniku. Dnes je aktuálna situácia taká, že každá z nemocníc, teda aj menšia okresného typu, v rámci prípravy na zhoršenie stavu – nárast počtu pacientov s koronavírusom, ale aj vzhľadom na možný pozitívny zdravotnícky personál – reprofilizovala desať percent zo svojej kapacity pre covid pozitívnych, respektíve suspektných pacientov. Nemyslím si, že je výhodou alebo nevýhodou mať alebo nemať infekčné oddelenie. V každej situácii si musíme vedieť poradiť a konať v zmysle dohodnutých postupov. Je však mimoriadne dôležité, aby zostali aj plne funkčné nemocnice pre pacientov, ktorí nemajú koronavírus.
M. Petko upozorňoval, že nám hrozí lombardský scenár. Ak systém neuchopí krízový manažment nemocníc, môže sa stať, že covidoví pacienti nakazia celé nemocnice. Je to niečo, na čo ste pripravení a že by sa u vás nemalo stať?
To je práve téma, ktorú sa snaží otvárať Asociácia nemocníc Slovenska a, samozrejme, aj my. Nemôžeme dopustiť, aby boli všetky nemocnice zrazu červené. To znamená, že na to, aby sme sa tomuto scenáru vyhli, potrebujeme jasný kaskádovitý systém, kedy a ktoré nemocnice sa zapínajú pre covid pozitívnych pacientov.
Pôvodné rozdelenie nemocníc bolo na červené, červeno-biele nemocnice a biele nemocnice. V Lombardsku sa stalo to, že pacienti postupne nakazili všetky nemocnice, ktoré boli v dosahu, a počet infikovaných stúpol tak, že nemocnice neboli schopné prijímať žiadnych pacientov. Personál, ktorý bol ešte schopný pracovať, balansoval na hranici kolapsu. Snaha koordinácie Asociácie nemocníc Slovenska, štátnych nemocníc a ministerstva zdravotníctva je zabrániť masovému začervenaniu nemocníc a systematicky ho podchytiť preventívnymi opatreniami. Až ďalší vývoj ukáže, ako sa to podarí, keďže veľmi veľa pozitívnych prípadov aktuálne nemá vôbec žiadne príznaky ochorenia, takže o ňom nikto nevie a odhalia ho až rýchle testy.
Ste pripravení na všetky možné alternatívy? Máte krízový scenár, ktorý počíta s každou možnosťou?
Áno, snažíme sa byť pripravení. Pochopiteľne, každé zdravotnícke zariadenie má len určité možnosti a mantinely, v ktorých môže fungovať. Aj v prípade masívneho prepuknutia sa snažíme byť pripravení v prvom rade na záchranu života pacientov či už s koronavírusom, alebo aj s inými diagnózami.
- Michal Pišoja (37)
- pracuje pre skupinu Agel od roku 2014, keď po dlhoročnom pôsobení v zahraničí prijal ponuku realizovať rozvoj akvizície skupiny Agel na Slovensku. Za jeho pôsobenia sa sieť rozrástla zo štyroch akvizícií na dnešných trinásť. Pôsobil v nemocniciach Bánovce, Handlová, viedol nemocnicu v Košiciach-Šaci, neskôr vrcholovo pôsobil aj v štatutárnych orgánoch ďalších slovenských a českých nemocníc siete Agel. Od roku 2016 vedie celú skupinu Agel na Slovensku, ktorej sa podarilo za posledné roky etablovať na jednu z dvojice top sietí zdravotníckych zariadení u nás, aj čo sa týka počtu zdravotníckych zariadení, aj počtu pacientov. Na jeseň tohto roka sa stal M. Pišoja prvým podpredsedom Predstavenstva Agel, a. s. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a obchod. Finančné a manažérske zručnosti získaval v Rakúsku a Rusku.
