Ponúkame výber správ z printovej rubriky TREND-u Slovensko a svet.
Tok plynu musí zostať zachovaný
Ministri prezentovali priority ich vlád v oblasti energetických úspor, aby na tomto základe mohla Európska komisia čo najskôr pripraviť návrh prijateľný pre väčšinu členských štátov.
Slovensko na rokovaní zastupoval štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek. Naša krajina podľa jeho slov trvá na tom, že spoločné riešenia na európskej úrovni sa musia týkať nielen nadchádzajúcej zimy, ale musia byť všeobecne uplatniteľné aj v budúcnosti.
„To, na čo sme kládli dôraz a čo vyzdvihli aj ďalšie krajiny, je, že tok plynu v rámci Európy musí jednoznačne zostať zachovaný. Nikto sa nesmie zatvárať, a ak si niekto objedná plyn a ten príde do terminálov v Poľsku, Chorvátsku či Nemecku, tak tento plyn musí tiecť do ďalších krajín,“ zdôraznil K. Galek.
Zastropovanie cien iba dovážaného ruského plynu sa podľa neho ukázalo ako nepriechodné, sú však aj návrhy na zastropovanie cien akéhokoľvek plynu dovážaného na trh EÚ.
Poukázal na to, že existuje španielsky a portugalský model zastropovania cien dovážaného plynu, ale Španieli ich kompenzujú štátnou pomocou v rámcovej sume 8,7 miliardy eur. Podľa K. Galeka je Slovensko na nadchádzajúcu zimu dobre pripravené – možno najlepšie z európskych krajín, lebo zásobníky plynu má naplnené na 80 percent a je zabezpečený tok plynu na základe zmlúv s nórskymi dodávateľmi a cez dodávky LNG.
Cena zemného plynu v Európe v uplynulých dňoch síce klesla po zverejnení informácie o plánoch Európskej komisie na reformu veľkoobchodu s energiou, stále je však výrazne nad úrovňou spred ruskej invázie na Ukrajinu.
Boj ECB s infláciou podľa Kažimíra
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 8. septembra zvýšiť úrokové sadzby o bezprecedentných 75 bázických bodov bolo nevyhnutné a správne, uviedol guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, podľa ktorého razantné zvyšovanie úrokov bude pokračovať.
Poznamenal, že existujú problémy, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú menovú politiku, ale sú mimo nášho dosahu. Vysoké ceny energií sú podľa neho aktuálne tým najvypuklejším prípadom, pritom ceny energií ovplyvňujú všetko.
Infláciu poháňajú aj samotné inflačné očakávania. Šéf NBS si myslí, že inflácia sa v eurozóne drží neprijateľne vysoko. Jej augustové zrýchlenie na 9,1 percenta, opäť ťahané energiami, podľa neho pripomenulo akútnosť problému aj na roky 2023 a 2024.
„Naše najnovšie odhady vidia infláciu v eurozóne nad naším dvojpercentným cieľom počas celého tohto obdobia. Popri tom všetkom sú z môjho pohľadu riziká pre infláciu jednoznačne smerom nahor a pri ekonomickom raste smerom nadol,“ skonštatoval. Júlové a septembrové zvýšenie sadzieb, rovnako ako budúce zvyšovania, sú podľa neho odpoveďou, ako reagovať na existujúce riziká a zabezpečiť, aby ceny nerástli takýmto súčasným tempom natrvalo.
Brusel inovuje fiškálne pravidlá
Európska komisia v najbližších týždňoch predstaví návrh reformy fiškálnych pravidiel Európskej únie, ktoré majú byť jednoduchšie a ľahšie vynútiteľné.
Ich všeobecným cieľom je udržateľnosť vládnych dlhov a ekonomického rastu. Vlády majú pripravovať výdavkové plány na niekoľko rokov dopredu a znižovať verejné dlhy.
Digitálne platformy a dane
Finančná správa SR sa doteraz vedela dostať k informáciám o príjmoch ľudí a firiem získaných cez digitálne platformy, ako napríklad Booking, Airbnb či aplikácie na prepravu, len priamym vyžiadaním.
Od januára 2023 jej však budú musieť digitálne platformy a portály aj na Slovensku automaticky posielať údaje o príjmoch svojich používateľov.
FS tak bude mať k dispozícii údaje napríklad o prenájme bytov či chát na krátkodobé aj dlhodobé bývanie. Informačnú povinnosť budú mať aj všetky portály, cez ktoré ľudia alebo firmy niečo predávajú.
Pozor na recesiu, varuje Gentiloni
Recesia v eurozóne je vinou vysokých cien energií čoraz pravdepodobnejšia, uviedol komisár EÚ pre hospodárske záležitosti Paolo Gentiloni.
„Recesia síce nie je nevyhnutná, ale jej riziko sa, ak mám byť úprimný, očividne zvýšilo,“ povedal po stretnutí ministrov financií eurozóny v Prahe. Ekonomika eurozóny v prvom polroku napriek výrazným negatívnym vplyvom expandovala, keď si v prvom kvartáli polepšila o 0,7 percenta a v druhom o 0,8 percenta.
„Aktuálne indikátory však signalizujú, že dynamika ekonomiky sa spomalí, predovšetkým z dôvodu vysokých cien energií,“ uviedol P. Gentiloni. Príčinou problémov je podľa neho vojna Ruska proti Ukrajine a to, že Rusko zneužíva energie ako zbraň.
„V tejto neistote je kľúčové spolupracovať fiškálnymi a menovými politikami na znižovaní inflácie. To, čo však naozaj môže znížiť infláciu, je účinný balík energetických opatrení,“ povedal komisár.
Prepad energetiky ťahá dole štatistiku priemyslu
K poklesu priemyslu v posledných mesiacoch prispieva najmä domáca energetika. Uviedol to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák v komentári k júlovej priemyselnej produkcii, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR.
Ten informoval, že priemyselná produkcia v júli 2022 medziročne poklesla o 6,4 percenta a zvýšila tak tempo poklesu zaznamenané v júni. Podľa Ľ. Koršňáka energetika síce už v júli 2022 ďalej neklesala, medziročne však bola jej produkcia nižšia až o 29,1 percenta.
„Celkové čísla medziročného rastu priemyslu tak znižovala až o 4 percentuálne body. Inými slovami, bez poklesu energetiky by priemysel v júli medziročne klesal ,len‘ o 2,4 percenta,“ spresnil. „Predpokladáme, že za prudkým prepadom slovenskej energetiky, ktorý pozorujeme už od začiatku roka, sú skôr technické faktory (obchodné kontrakty) ako reálny pokles výroby elektriny či tepla,“ myslí si analytik.
Výraznejší pokles produkcie v júli zaznamenali dve takzvané low-tech odvetvia orientované prevažne na domáci trh – potravinári a výrobcovia textilu, odevov a obuvi. V oboch sa produkcia oproti júnu po zohľadnení sezóny znížila o viac ako desatinu, v porovnaní s júlom minulého roka bola potom nižšia o 8,5 percenta (potraviny), respektíve 3,1 percenta (textil).
„Nálada v domácom priemysle ostáva nízka. Vojna na Ukrajine, rekordne vysoká inflácia, ale už aj prvé efekty uťahovania menových podmienok na viacerých významných exportných trhoch slovenských priemyselníkov budú čoraz viac nahlodávať kondíciu viacerých odvetví,“ obáva sa Ľ. Koršňák.
Obnovou domov k nižšej spotrebe
Platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) privítala, že vláda zverejnila prvé dve výzvy na obnovu štyritisíc rodinných domov s alokáciou 30 miliónov eur z plánu obnovy. Majiteľom domov to má pomôcť zlepšiť energetickú hospodárnosť a kvalitu bývania.
Podľa platformy približne 340-tisíc rodinných domov možno považovať za energeticky neefektívne a potrebujú hĺbkovú obnovu. V minulosti boli podľa BPB dotačné programy pre rodinné domy poddimenzované, novú investičnú schému vlády však považuje za správny krok.
Duálne vzdelávanie napreduje pomaly
Plošné zavádzanie duálneho vzdelávania na Slovensku hodnotí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) ako pomalé a projekt podľa neho nenapĺňa svoj cieľ.
Analytici NKÚ napríklad zistili, že asi len päť percent dualistov prvákov sa v uplynulých rokoch vzdelávalo v tých študijných odboroch, pri ktorých je predpoklad, že budú na trhu práce chýbať.
Absentujú tiež presné dáta o absolventoch duálneho vzdelávania a ich uplatnení v praxi. Dosiahnutím počtu 198 stredných odborných škôl boli z pohľadu účasti firiem a škôl očakávania naplnené na necelých 70 percent.
312 palivových kaziet
Slovenské elektrárne ukončili zavážanie paliva do reaktora 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Umiestnili všetkých 312 palivových a 37 regulačných kaziet. Nasleduje fyzikálne spúšťanie, plný výkon by mal reaktor dosiahnuť v januári 2023.
350 miliárd eur
Invázia Ruska spôsobila na Ukrajine len do 1. júna priame škody prevyšujúce 97 miliárd eur. Obnova si však vyžiada náklady takmer 350 miliárd eur, vyplýva zo správy, ktorú zverejnili Svetová banka, ukrajinská vláda a Európska komisia.
384 miliárd eur
V roku 2020 poskytli členské štáty EÚ formou štátnej pomoci na všetky ciele 384,33 miliardy eur, z čoho 227,97 miliardy pomohlo podnikom postihnutým pandémiou zostať životaschopnými. Údaje zverejnila Európska komisia.
- 6,1 bilióna dolárov
Majetok domácností v USA v druhom kvartáli klesol o rekordných 6,1 bilióna dolárov na 143,8 bilióna. Pokles akcií totiž prevážil nad pokračujúcim rastom hodnoty nehnuteľností, ukázala správa americkej centrálnej banky (Fed).
Ďalšie dôležité správy
