Centrálne banky si potrebujú konkurovať – aj v rámci Európy

Medzinárodnej menovej ekonómii sa venujete už desiatky rokov. Čo sú podľa vás hlavné zistenia, ktoré sme sa za ten čas naučili?

Hlavnou lekciou je podľa mňa to, že konkurencia je dôležitá nielen v prípade trhov s tovarmi a službami, ale aj medzi politickými systémami. Taká existuje aj vnútri krajín, medzi rôznymi úrovňami vlády, ale hlavne medzi krajinami. Tým nemyslím vojny, tie nie sú súťažou, ale anarchiou. Takáto konkurencia má dlhú tradíciu v dielach Davida Huma, baróna Montesquieua, a vysvetľuje aj vzostup Európy počas neskorého stredoveku a novoveku. Mali sme tu množstvo vládcov, ktorí medzi sebou súťažili, napríklad tým, že uzákonili niektoré slobody pre svojich občanov. A to platí aj pre menovú ekonómiu: potrebujeme konkurenciu medzi centrálnymi bankami.

Znamená to, že euro nie je dobrý nápad, keď máme spoločnú Európsku centrálnu banku?

Euro má nevýhodu, že ak odstránite konkurenciu medzi centrálnymi bankami, tak v niektorých oblastiach alebo regiónoch zničíte konkurencieschopnosť. Centrálne banky ponúkajú produkt podobne ako iné subjekty, konkrétne službu peňazí ako výmennej jednotky. Po týchto peniazoch môže byť na trhu väčší alebo menší dopyt: trh chce infláciu, ktorá je predpovedateľná, a preto by preferoval takú centrálnu banku, ktorá by mu to zabezpečila najlepšie.

V rokoch 2010 až 2012 si euro prežilo existenčnú krízu. Ako sa pozeráte na jej príčiny a riešenia?

Kríza vznikla z toho, že Grécko nebolo konkurencieschopné, keď miestne platy rástli príliš rýchlo – rýchlejšie ako produktivita práce. Druhým gréckym problémom bolo vysoké verejné zadlženie. Nová vláda Georga Papandreoua si uvedomila, že kvôli tomu musí mzdy znížiť, celkovo cenovo voči ostatným krajinám devalvovať, najlepšie odchodom z eurozóny. Zároveň ale vedela, že toto sa nebude páčiť Francúzsku, lebo ak by Grécko odišlo z menovej únie, bol by to veľmi nebezpečný precedens. Možno by potom chceli odísť aj Nemci. Takže Gréci si povedali, že im zvyšok Únie musí pomôcť. A z ekonomického problému sa stal problém politický.

Bola vtedy iná možnosť, ako vyriešiť tento politický problém medzinárodnou pomocou?

Správnym riešením by bol odchod Grécka z eurozóny, aspoň na nejaký čas. Ich mena by stratila na hodnote a získali by späť konkurencieschopnosť. A zároveň bolo treba odpísať väčšie množstvo ich vládneho dlhu. V prípade, že by kvôli tomu mali problémy európske banky, mali sme pomáhať skôr im.

Nehrozila ale lavína ďalších odchodov – Portugalska a iných krajín?

O to by som sa nebál. Takých krajín bolo len niekoľko a boli to malé ekonomiky. Portugalsko malo vystúpiť tiež. Ako aj Cyprus, ten má ekonomiku veľkú ako nemecký Hamburg.

Pravdepodobným kandidátom na budúceho šéfa UCB je Ír Philip Lane

Bývalý grécky minister financií Janis Varufakis hovorí, že menová únia vytvára krajiny s prebytkami obchodnej bilancie a zároveň krajiny s deficitmi. Je to naozaj tak? Ako tieto nerovnováhy riešiť?