Centrá podnikových služieb si hľadajú cestu k vysokým školám

Sektor centier podnikových služieb (BSC) predstavuje na Slovensku významnú silu. Podľa tohtoročného prieskumu personálnej agentúry Grafton pôsobí v krajine takmer 50 centier, kde pracuje viac ako tridsaťtisíc ľudí. Ide hlavne o dcéry veľkých nadnárodných spoločností, v ktorých sústreďujú rôzne aktivity v oblastiach ako financie, reporting, IT podpora, audit, HR a mnoho iných. Cieľom je, aby tieto činnosti nevykonávala každá dcérska firma vo svojom štáte, ale boli sústredené pod jednu strechu.

Limity rastu

Pätnásť rokov od príchodu prvých firiem narazili BSC po rokoch prudkého rastu na limity. Ako pre nevýrobné podniky je totiž ich kľúčovým aktívom vzdelaná a kvalifikovaná pracovná sila. Jej nedostatok trápi takmer každé centrum. Medziročne pritom počet zamestnancov v segmente rastie v priemere o desať percent.

BSC čerpajú na Slovensku nových ľudí predovšetkým spomedzi absolventov stredných a vysokých škôl. Avšak školy nie sú prepojené s praxou a produkujú ľudí bez potrebných znalostí a praktických skúseností. „Keďže prijímame väčšinou absolventov z vysokých škôl, hlavne ekonomického zamerania, je pre nás dôležité začať so študentmi pracovať ešte počas ich univerzitného života. Slovenské univerzity nepotrebujú len moderné vybavenie či kvalitných vyučujúcich odborníkov, ale najmä užšiu spoluprácu s praxou a prostredím centra zdieľaných služieb,“ hovorí Ivana Latečková, manažérka ľudských zdrojov Bratislava Business Center Johnson Controls International.

Rekvalifikácia za firemné prostriedky

Ministerstvo hospodárstva vlani pripravilo Koncepciu podpory podnikových centier, ktorú v júli tohto roka schválila vláda

10 % O toľko priemerne rastie medziročne počet zamestnancov v segmente podnikových centier

Vzhľadom na veľký dopyt prijímajú BSC aj ľudí bez potrebných praktických zručností. Prácu v nich tak nachádzajú absolventi odborov, ktorí nenašli vo svojej oblasti uplatnenie, no ovládajú napríklad cudzie jazyky. Firmy ich prostredníctvom interných tréningov a školení rekvalifikujú na zručnosti, ktoré trh potrebuje.

Pokiaľ mali tunajšie centrá na starosti jednoduché činnosti, ako napríklad zaúčtovanie faktúr do systému, nebolo takéto preškoľovanie problém a dalo sa spraviť relatívne rýchlo. Lenže v posledných rokoch sa základné služby bez väčšej pridanej hodnoty presúvajú do lacnejších krajín či sa automatizujú. Centrá v SR získavajú sofistikovanejšie činnosti, kde sú potrebné špecifické zručnosti.

Na tie sa už nedajú absolventi zaškoliť, ale musia prísť s určitými vedomosťami už zo škôl. Centrá neočakávajú, že budú hneď vedieť pravidlá transferového oceňovania alebo medzinárodného zdaňovania. Na to ich dokážu už pripraviť. Lenže čím horšie pripravení absolventi prídu, tým viac času a prostriedkov do nich musia BSC investovať. Tým zároveň znižujú svoju konkurencieschopnosť.

Štát sa začal zaujímať

Kým absolventi technických škôl sú po odbornej stránke pripravení celkom dobre a najväčším problém pre centrá v oblasti IT je ich nedostatok, spoločenskovedné a ekonomické vysoké školy, kde BSC hľadajú ľudí najčastejšie, sú na tom podstatne horšie. Ich absolventom chýbajú predovšetkým mäkké zručnosti, ako je komunikácia, tímová práca, riešenie konfliktov, projektové riadenie, ale aj cudzie jazyky, manažment a finančníctvo.

Štát sa po rokoch nezáujmu o sektor BSC rozhodol konať. Ministerstvo hospodárstva vlani pripravilo Koncepciu podpory podnikových centier, ktorú v júli tohto roka schválila vláda. Tak štát dal jasne najavo, že mu na rozvoji centier podnikových služieb záleží. Okrem riešenia problému zamestnávania ľudí z tretích krajín sú kľúčovým bodom koncepcie aj zmeny vzdelávania. „Je nevyhnutné zladiť požiadavky trhu práce s ponukou a obsahom vyučovaných predmetov — klásť dôraz na výučbu cudzích jazykov, podnikateľských, digitálnych a mäkkých zručností a podporovať získavanie odborných skúseností prostredníctvom praxe počas štúdia na strednej a vysokej škole,“ píše sa v koncepcii.

Ako možné riešenia štát navrhuje zapojiť zástupcov centier do pripravovanej revízie vysokoškolských študijných programov a začleniť ich aj do pracovných skupín Akreditačnej komisie. BSC by sa mohli taktiež spolupodieľať na vytváraní špeciálnych bakalárskych programov, ktorých súčasťou by bola aj prax v centrách a vytvárať špecializované výučbové zariadenia na vysokých školách. V prípade stredných škôl by mali centrá získať od štátu pomocnú ruku, ak sa rozhodnú zapojiť do duálneho vzdelávania, a zároveň ich chce motivovať, aby posielali študentov posledných ročníkov na prax do firiem.

Napĺňanie týchto opatrení je beh na dlhé trate a musí ísť ruka v ruke s reformou celého vzdelávacieho systému. Rezort hospodárstva však k niektorým opatreniam urobil prvé kroky. „V prvom polroku 2017 plánujeme organizáciu matchmakingových stretnutí v krajských, respektíve iných univerzitných mestách, na ktoré pozveme zástupcov akademického sektora a BSC v danom regióne. Súčasťou bude prezentácia možnosti vytvoriť profesijne orientovaný bakalársky študijný program, voliteľný predmet a pod., ktorých vytvorenie je závislé od spolupráce medzi univerzitami a BSC,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Maroš Stano. Ako dodáva, koncepcia už bola predstavená viacerým rektorom a predstaviteľom univerzít, ktorí o ňu prejavili záujem.

Centrá idú aj na vlastnú päsť

Samotné centrá však nemôžu čakať. Okolité krajiny ako Maďarsko, Poľsko alebo Česká republika trápia síce rovnaké problémy, no podobné koncepcie na podporu BSC majú vypracované už dlhšie, a tak sú aj v ich riešení ďalej. Pre slovenské firmy predstavujú spolu s lacnejšími krajinami ako Chorvátsko alebo Srbsko konkurenciu. Ak sa materské koncerny rozhodnú pre nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku investovať do centier v týchto krajinách, prídu slovenské pobočky o potrebné know-how, čo výrazne skomplikuje ich ďalší rozvoj. Nie je ťažké si potom predstaviť, že v čase krízy by boli ako prvé určené na odpis. Preto BSC začali nadväzovať spoluprácu s vysokými školami. Významnú úlohu v tom zohráva BSC Fórum (BSCF) pri Americkej obchodnej komore (AmCham), ktoré združuje najvýznamnejšie firmy v tomto segmente.

„AmCham a BSCF priamo podporujú viaceré akreditované predmety na vysokých školách. Môžem spomenúť American Business Culture & Ethics alebo HR in American Practice na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Všetky sú vyučované lektormi z našich členských spoločností. Veľa firiem učí svoje vlastné predmety, môžem spomenúť IBM, Lenovo, Dell a ďalšie,“ vyratúva Peter Rusiňák z AmCham.

BSC Fórum v aktuálnom zimnom semestri spustilo svoj prvý akreditovaný predmet v anglickom jazyku na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity. T-Systems Slovakia zase v spolupráci s Podnikovohospodárskou fakultou Ekonomickej univerzity (PHF EU) organizuje Program Honoris PM, ktorý je v anglickom jazyku a zameriava sa na oblasť projektového manažmentu. Prvá pilotná skupina študentov práve absolvuje predposledný tretí semester. Na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach sa zase odborníci z T-Systems podieľajú na výučbe predmetu SAP, ktorý využíva väčšina centier a jeho znalosť je tak pre absolventov kľúčovou výhodou.

IBM plánuje v budúcom roku spustiť talentový program IBM Smarter University, do ktorého by sa mohli zapojiť ambiciózni študenti z rôznych vysokých škôl. „Vo všeobecnosti by sme uvítali, keby sa na vysokých školách a univerzitách zefektívnili činnosti kariérových centier ako bodov primárneho kontaktu medzi trhom práce a školou,“ hovorí Martin Martinkovič, Smarter Universities konzultant IBM Slovensko. V rámci programu Train the Trainer organizovanom AmCham zase odborníci z centier podnikových služieb vzdelávajú priamo vysokoškolských pedagógov v súčasných trendoch v oblasti mäkkých zručností. Do projektu je zapojených 25 učiteľov zo siedmich škôl na Slovensku.

Ostrovy pozitívnej deviácie

Napriek týmto aktivitám ide stále len o malé ostrovčeky „pozitívnej deviácie“. Centrá však chcú na konkrétnych projektoch ukázať, aké zmeny v oblasti vzdelávania od štátu očakávajú a že sú pripravené zapojiť sa. BSCF v spolupráci s AmCham preto navrhuje zmeniť akreditačné kritériá pre vysoké školy tak, aby väčšiu váhu dostala ich spolupráca s firmami. Lepšie hodnotenie by tak dostala škola s vyšším počtom kurzov, ktoré sú vedené a garantované ľuďmi z praxe. Na to je potrebné zmeniť podmienky pre akademických zamestnancov vysokých škôl tak, aby mohli na univerzitách vyučovať aj ľudia z biznisu. Zároveň chcú umožniť, aby sa aj oni mohli stať garantmi niektorých vyučovaných predmetov. Upustiť by sa malo aj od spôsobu financovania škôl, kde dôležité kritériom je počet študentov. Väčšiu váhu by mala dostať uplatniteľnosť absolventov v praxi a spolupráca s firmami.

Zdá sa, že na ministerstve školstva týmto požiadavkám načúvajú. Návrh reformy Učiace sa Slovensko rieši práve spomínané nedostatky. „Prioritne sa bude podporovať rozširovanie profesijne orientovaných bakalárskych študijných programov. Okrem toho väčšina študijných programov bude obsahovať možnosť získavať kredity za prax a stáže vo firmách, extra kurikulárne aktivity či dobrovoľnícku činnosť súvisiacu s reálnym výkonom práce,“ píše sa v návrhu reformy. Poskytovanie takýchto programov zo strany škôl má následne výraznejšie zohľadňovať aj systém financovania.

Reforma ráta aj s odstránením prekážok pre pôsobenie odborníkov z praxe na vysokých školách. Má sa tiež zaviesť systém mapovania uplatnenia absolventov škôl na trhu práce, ktorý bude poskytovať relevantné dáta pre tvorbu vzdelávacej politiky a spätnú väzbu pre vysoké školy. Pre firmy sústredí informácie o ponuke práce, o jej dostupnosti a kvalite. Ministerstvo školstva má nastaviť indikatívne očakávania pre vysoké školy, ktoré bude finančne podporovať.