Už opäť, tak ako za Leonida Brežneva, z invázie 1968 je bratská pomoc. Obsadenie Československa sa znovu vydáva za splnenie spojeneckej povinnosti voči nemu a z okupácie je opäť internacionálna obrana výdobytkov socializmu pred agresívnym blokom NATO. Aj keď ruský prezident Vladimir Putin nie je tým, čím bol generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, diváci štátnej ruskej televízie sa dozvedeli, že jeden aj druhý bránili a bránia bratské národy pred fašizmom, revanšizmom a agresiou Severoatlantickej aliancie.
Návrat k najodpudzujúcejším tvrdeniam klasickej sovietskej propagandy bol taký bezostyšný, že aj slovenská diplomacia musela namietať proti nebývalému „skresľovaniu tragickej časti histórie slovensko-ruských vzťahov“. Okolnosť, že si ruská štátna televízia niečo také dovolila odvysielať krátko pred návštevou premiéra Slovenskej republiky, nasvedčuje tomu, že ruská necitlivosť sa na nerozlíšenie priblížila k sovietskej arogancii.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Teraz, keď kremeľská propaganda opäť vydáva nehorázne lži za „nezvratné fakty“, je jasné, akej veľkej chyby sa dopustila slovenská strana, keď v roku 2010 prezident Ivan Gašparovič podpísal spoločné vyhlásenie prezidentov Slovenskej republiky a Ruskej federácie, v ktorom sa hodnotili vzájomné vzťahy od konca druhej svetovej vojny až po súčasnosť. Vo vyhlásení nebola ani zmienka o roku 1968. Pritom sa v ňom hovorí, že „objektívny vzťah k histórii a jej rešpektovanie je meradlom zodpovedných a civilizovaných medzištátnych vzťahov v rámci celej Európy“.
O akom objektívnom vzťahu k histórii, o akých zodpovedných a civilizovaných vzťahoch medzi našimi krajinami sa dá hovoriť v situácii, keď ruská štátna televízia brutálne falšuje a dezinterpretuje dejiny, ktoré sa tak tragicky dotkli aj Slovenska?
Návšteva Roberta Fica v Moskve sa ospravedlňuje tvrdením, že nie je politickým, ale pragmatickým krokom, lebo ide o ropu, plyn a ich tranzit cez naše územie. Podľa agentúry Interfax sme v roku 2014 zaplatili za tisíc kubických metrov zemného plynu 308 dolárov. Iní platili viac – Nemecko 323, Rakúsko 329, Maďarsko 338 dolárov. Pritom ešte v roku 2012 sme platili za tisíc kubických metrov 438 dolárov – o 72 viac ako Nemci, o 39 viac ako Taliani, o 36 viac ako Rakúšania a dokonca aj o deväť dolárov viac ako Poliaci, ktorí sa sťažujú, že Gazpromu platili a platia najviac.
V konštelácii, keď je očividné, že cena plynu pre Slovensko závisí od priazne pánov Kremľa, je zrejmé aj to, že cena za zníženie ceny je politická.
Autor pracuje v nadácii Zastavme korupciu.
