„Dlhodobé vyhliadky sú v oblasti zdravotníctva veľmi pesimistické. Do roku 2060 môže deficit narásť až na dve percentá HDP ročne a vytvoriť tak nový kumulatívny dlh až 73 percent HDP, čo je výrazne viac ako celkový verejný dlh Slovenska,“ hovorí Peter Goliaš z INEKO.

Finančný tlak na zdravotníctvo pritom cítiť už v súčasnosti, pretože rastú výdavky a starne populácia. Za posledných päť rokov vzrástol podiel seniorov na čerpaní zdrojov verejného zdravotného poistenia o štyri percentá, pričom ich podiel na počte poistencov stúpol len o 1,3 percenta. V nadchádzajúcich rokoch sa očakáva dvakrát rýchlejší rast podielu seniorov.

(Ne)možné riešenia

Kým tak napríklad vlani predstavoval výber poistného od pracujúcich 2,75 miliardy eur, v budúcnosti to bude oveľa menej. Okrem toho sa predpokladá, že mzdy budú rásť pomalšie ako doteraz. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že výdavky v zdravotníctve by mali narásť o 45 rokov o 1,4 percenta HDP. Treba preto čo najskôr hľadať alternatívne príjmy a „upratať“ v systéme. „Ak chceme mať vyrovnaný rozpočet v zdravotníctve a chceme, aby neohrozovalo stabilitu verejných financií, je potrebné začať s opatreniami čo najskôr,“ dodáva analytik Matej Tunega.

INEKO verejnosti predložil niekoľko viac či menej reálnych možností krytia deficitu zdravotníctva. Napríklad zvyšovanie odvodov, hornej sadzby DPH, rast verejného dlhu či zníženie iných výdavkov štátu. Za optimálne však odborníci považujú zavedenie spoluúčasti pacientov v ambulantnej a nemocničnej starostlivosti a na výkony spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Neskôr mierne zvýšenie odvodov. „Spoluúčasť je nevyhnutné zaviesť okamžite už od tohto roku. Na začiatok na úroveň päť percent ceny výkonov a postupne až na 25 percent od roku 2039. Samozrejme, s ochranným stropmi pre chudobných,“ hovorí M. Tunega.

Za predpokladu, že by toto opatrenie znížilo spotrebu, resp. výdavky v daných oblastiach a zároveň obmedzilo nadspotrebu liekov, postačí zvýšiť odvody až od roku 2046 na 15 a v roku 2053 na konečných 16 percent. Zavedenie maximálnej uvažovanej spoluúčasti by zvýšilo výdavky zamestnancov v priemere o približne 50 eur ročne v nižšom a 120 až 170 eur vo vyššom aktívnom veku. Priemerný dosah na výdavky dôchodcov by vyšiel na 200 až 300 eur ročne.

Spoluúčasť vláda odmieta

Poplatky by podľa analytikov INEKO mohli odstrániť neformálne platby, ktoré odhadujú na 100 miliónov eur ročne, a zároveň motivovať ľudí lepšie sa o seba starať. Slováci spoločne s Lotyšmi prežívajú najmenej rokov života v zdraví spomedzi všetkých krajín únie. Koľko to je Konkrétne?

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa