Časy, keď ceny energií kontrolovala vláda prostredníctvom cenových výmerov, sú definitívne preč. Deregulácia a liberalizácia trhu postupne pokračuje a v súčasnosti Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určuje hranice len pri cenách plynu a elektriny pre domácnosti a výroby tepla pre domácnosti. U ostatných odberateľov bojujú firmy lepšou cenou, klientskym servisom, prípadne agresívnou obchodnou stratégiou.
Elektrina
Pri cenách elektrickej energie regulátor od roku 2010 samostatne určuje cenu za dodávku elektriny. Okrem toho stanovuje osobitne cenu za prístup do distribučnej sústavy a za distribúciu elektriny. Konkurencia na trhu s elektrinou je totiž iba v samotnej dodávke elektriny. „V distribúcii elektriny naďalej existuje monopolné postavenie prevádzkovateľa regionálnej alebo miestnej distribučnej sústavy, teda odberateľ nemôže zmeniť odberné miesto. Cena za distribúciu sa pri zmene dodávateľa nemení,“ vysvetľuje regulačný úrad.
Štruktúra koncovej ceny elektriny pre jej odberateľov v segmente domácností teda pozostáva z troch zložiek. Ide o dodávku elektriny, jej distribúciu a ďalšie zložky koncovej ceny. Cena za dodávku elektriny pozostáva z mesačnej platby za jedno odberné miesto a z ceny za elektrinu, ktorá závisí od množstva spotrebovanej elektriny na danom odbernom mieste. Môže sa vyskytovať ako jednopásmová alebo dvojpásmová cena. V druhom prípade sú rozdielne tarify za nízke a vysoké pásmo.
Cena za distribúciu elektriny taktiež pozostáva z dvoch zložiek – pevnej a variabilnej. Pevná zložka tarify odzrkadľuje stále náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktoré sú spojené so zabezpečením požadovanej disponibilnej rezervovanej kapacity v distribučnej sústave pre odberateľa elektriny. Variabilná zložka zase závisí od skutočnej spotreby elektriny na odbernom mieste koncového odberateľa.
Medzi ďalšie zložky koncovej ceny elektriny regulované úradom patrí tarifa za straty pri distribúcii elektriny, ktorá zohľadňuje náklady súvisiace s jej nákupom pre krytie strát. V tejto kategórii zložky koncovej ceny je aj tarifa za prevádzkovanie systému. „Tým sa koncoví odberatelia skladajú na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou,“ spresňuje regulátor.
V neposlednom rade medzi ďalšie zložky patrí tarifa za systémové služby. Ide o náklady spojené s reguláciou elektrizačnej sústavy, ktoré je potrebné vynaložiť na udržanie jej stability a spoľahlivosti. Koncová cena elektriny je ešte, samozrejme, zaťažená daňou z pridanej hodnoty a príspevkom do Národného jadrového fondu, z ktorého sa financuje likvidácia jadrového odpadu.
Regulačný úrad upozorňuje, že ak v domácnosti zvažujú zmenu dodávateľa, pretože nie sú spokojní s výškou koncovej ceny, ktorú platia za dodávku elektriny, by si mali porovnať iba cenu za samotnú dodávku elektriny. „To znamená výšku mesačnej platby za odberné miesto za dodávku elektriny a cenu za samotnú elektrinu. Ostatné zložky sú určené úradom ako pevné ceny a nie sú predmetom konkurencie na trhu,“ zdôraznil regulátor.
Zemný plyn
Cenu za dodávku zemného plynu pre domácnosti stanovuje regulačný úrad ako maximálnu. Zahŕňa nákupnú cenu plynu, jeho prepravu, distribúciu, skladovanie i obchodnú činnosť dodávateľa. Maximálna cena za dodávku plynu pre domácnosti, ktoré ročne odoberú do 68,5 tisíca kilowatthodín, pozostáva z dvoch zložiek: z maximálnej výšky mesačnej sadzby a z maximálnej výšky za odobratý plyn.
Ceny plynu pre domácnosti najviac ovplyvňuje kurz amerického dolára voči euru a svetový vývoj cien ropy Brent. Pri každom cenovom konaní určuje regulačný úrad na určité obdobie, ktoré trvá spravidla rok, predpoklad vývoja týchto faktorov, ktoré potom premieta do koncových cien plynu pre domácnosti.
Od začiatku tohto roka začalo platiť nové regulačné obdobie. Malo by trvať do konca roka 2016 a prinieslo úpravu aj v cenovej regulácii dodávky plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosti. „Úrad jednotlivým regulovaným subjektom už neschvaľuje konkrétne ceny a tarify, ale určuje výlučne rozsah oprávnených nákladov, ktoré možno započítať do cien vrátane určenia výšky primeraného zisku dodávky plynu,“ dodáva ÚRSO.
Tento článok bol zverejnený v Špeciáli TREND +Energetika, ktorý je súčasťou TRENDU 12/2012.
Partner projektu
