Časy, keď zamestnancovi stačilo, že sa v práci objavil, sú preč

Tým, že nie je zviazaný do maličkých stĺpčekov v denníku, v knihách si to kompenzuje komplexnými analýzami globalizácie, klimatických zmien, americkej politiky či vzostupu technológie, ktorá ohrozuje ľudskú prácu. Pochopenie súvislostí je totiž to podstatné, o čo sa snaží.

„Naša demokracia môže fungovať len vtedy, ak voliči pochopia, ako svet pracuje,“ hovorí. Lepším prehľadom dokážu ľudia prijímať lepšie rozhodnutia, voliť príčetnejších politikov a zároveň nepadnú do priepasti informačného šumu, demagógie a fake news. „Ľudstvo dnes generuje toľko informácií a vedomostí ako nikdy predtým. No tie sú dobré len vtedy, ak ich dokážete vnímať,“ tvrdí.

Práve v tom vidí zásadný problém, ktorý rozpitváva v najnovšej knihe Thank You For Being Late (Ďakujem, že meškáte). Názov knihy odvodil z pracovných raňajok, na ktoré jeho respondent 15 minút meškal. Keď sa mu spoločník ospravedlnil, T. Friedman mu odpovedal: „Nie, ja ďakujem, že ste meškali.“ Kým čakal, zastal v uponáhľanom svete. Vypočul si rozhovor pri vedľajšom stole, sledoval čašníkov, rozmýšľal. Neplánovane mal čas na seba.

Reagujeme pomalšie

Ľudstvo žije v lineárnom svete vzdialenosti, času a rýchlosti. Rast technológií to narušil. Autor ponúka krivku exponenciálneho rastu zmien v tvare hokejky, ktorú kríži druhá krivka – schopnosť ľudí vnímať zmeny, ktorá je podstatne menej strmá. Medzi krivkami vzniká priestor, v ktorom sa ľudstvo nestíha prispôsobovať a rapídne zmeny vyvolávajú paniku.

Je to pocit, ako keď naskočíte do športového auta a šliapnete na plyn. Akcelerácia vás katapultuje. Ste vzrušený, ale po čase, keď neustále naberáte rýchlosť a brzdy nefungujú, vystrieda vzrušenie len úzkosť a strach. Presne to sa deje podľa T. Friedmana okolo nás. Zrýchľujú sa nielen technológie, globalizácia aj klimatické zmeny. Nejde už len o akceleráciu, ale o akúsi „akceleráciu na druhú“. Autor odkazuje na Moorov zákon, podľa ktorého počet tranzistorov v čipe je možné zdvojnásobiť každých 18 mesiacov a čip pritom zlacnie.

Absolvované školy nestačia. Dospelí sa musia pripraviť na to, že sa vrátia do školy

T. Friedman považuje človeka za mimoriadne flexibilnú bytosť, ktorej kapacita ale nie je neobmedzená. Človek už zrýchlil svoje reakčné časy a dnes sa dokáže zmenám, či už technologickým alebo spoločenských, prispôsobiť každých desať až 15 rokov, čo kedysi ľuďom trvalo aj celú generáciu. No ako regulovať a prispôsobovať sa technológiám, ktoré sa neustále posúvajú a sú zastarané už o päť rokov? Snaha držať krok s dobou bude preto omnoho komplikovanejšia.