Čas na TTIP je dvanásť mesiacov

„Okno príležitosti“ na prekonanie nechuti časti verejnosti a dokončenie zmluvy podľa pozorovateľov pravdepodobne nebude otvorené dlhšie než budúci rok, potom by sa TTIP mohol stať obeťou predvolebného boja v USA. Napokon už na začiatku budúceho roka musí prezident Barack Obama požiadať Kongres o potvrdenie ďalších rokovaní o zmluve. A Capitol Hill teraz ovláda republikánska opozícia.

Spory o urovnávaní sporov

Ľahká však nebude ani ratifikácia zmluvy v Európe. Protesty sa ozývajú z Nemecka, výhrady znejú aj z ďalších krajín a z nehotovej zmluvy bola jedna z kontroverzných tém už v máji pred voľbami do Európskeho parlamentu. Už od januára sa vyjednávacie tímy radšej sústredia na menej kontroverzné témy, než je v posledných mesiacoch často napadaný mechanizmus urovnávania sporov medzi investorom a štátom, označovaný skratkou ISDS. Podobné ustanovenia, umožňujúce investorom hľadať ochranu proti diskriminácii zo strany štátu, sú pritom súčasťou mnohých obchodných zmlúv.

Odporcovia TTIP teraz v prípadoch tohto ustanovenia hovoria o erózii suverenity štátu a snahe nadnárodných firiem obmedziť práva vlád na reguláciu v oblastiach, ako je napríklad ochrana spotrebiteľa. Proti ISDS sa vyslovil aj Európsky parlament. Európska komisia sa snažila kontrovať snahou o verejné konzultácie. Vec však nabrala nečakané obrátky, keď na internete reagovalo vyše 150-tisíc ľudí, najviac z Veľkej Británie, Rakúska či Nemecka. Zástupcovia EÚ nedávno upozornili, že väčšina týchto pripomienok je veľmi podobná a zrejme ich iniciovali mimovládne organizácie, ktoré všeobecne ostro vystupujú proti TTIP.

Predseda novej Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa o ISDS vyjadroval opatrne a v novembri mu museli ministri obchodu členských krajín pripomenúť, že mechanizmus je súčasťou schváleného vyjednávacieho mandátu pre komisiu a snaha ho zmeniť by asi viedla rovno ku krachu rokovaní.

Argumenty za a proti

V záveroch novembrovej rady ministri zdôraznili potrebu uzatvoriť „hlbokú, ambicióznu, vyrovnanú a vzájomne výhodnú“ zmluvu v čo najkratšom možnom termíne. Vyjednávači dúfajú, že sa im podarí prácu dokončiť pred koncom budúceho roka.

Svojím spôsobom je odpor proti dohode, ktorá by ešte viac prepojila dve najvýznamnejšie svetové ekonomiky, zvláštny – európske hospodárstvo sa z ekonomickej krízy zotavuje len veľmi pomaly a Európska komisia uvádza, že prínos TTIP by mohol byť každoročne niekde okolo 120 miliárd eur.

Iné prieskumy a analýzy, ktoré ukazujú odporcovia chystanej zmluvy, však hovoria o strate stoviek tisíc pracovných miest v únii či o znižovaní príjmov štátnych pokladní. Reálny základ majú obavy z možného znižovania štandardov ochrany spotrebiteľov, ktoré sú na obidvoch stranách Atlantiku rôzne. Európski vyjednávači však zdôrazňujú, že pravidlá EÚ pre zmluvu „nepodstrelia“.

Ďalšia stránka veci je čisto politická, týka sa údajnej malej transparentnosti. Obviňovania z toho, že Brusel v otázkach vyjednávaniach s USA mnohé zatajuje, neprestávajú ani potom, čo nová komisárka pre obchod Cecilia Malmströvá zverejnila na internete mandát pre vyjednávania či umožnila zainteresovaným europoslancom prístup k podkladom a textom z rokovaní. Žiada sa viac vrátane trochu odvážneho nápadu, aby EÚ uverejňovala odovzdané stanoviská americkej strany. Diplomati unavene upozorňujú, že úplná otvorenosť jednej zo strán výrazne zhoršuje jej vyjednávaciu pozíciu.

A ešte na jeden aspekt razantní odporcovia TTIP radi zabúdajú alebo ho odmietajú brať do úvahy. Ide zo strany EÚ aj Spojených štátov o opakovane zdôrazňovaný geopolitický význam dohody ako jedného zo základných kameňov transatlantickej väzby aj dokumentu, ktorý má potenciál ovplyvniť budúcu podobu medzinárodného obchodného systému a v zásade celej globalizácie.