Najdôležitejšia ekonomická otázka roka 2013 v Maďarsku znie: bude vláda nútená podpísať úverovú dohodu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) alebo sa jej bude snažiť vyhnúť?
Bude to rok pravdy – odpoveď bude závisieť od vývoja ekonomiky a verejných financií. Podľa riaditeľa Maďarského Inštitútu pre výskum hospodárstva (GKI) Andrása Vértesa by výrazné zhoršenie financovania štátu mohlo Budapešť prinútiť k rýchlej dohode. Ani v prípade úveru od MMF však nemožno očakávať citeľné zlepšenie stavu ekonomiky.
Čakanie na obrat
Inštitút GKI očakáva, že po vlaňajšom poldruhapercentnom poklese bude maďarská ekonomika v roku 2013 rásť o 0,8 percenta. Predpovedá pokles inflácie o percentný bod na 4,7 percenta, nezamestnanosť na úrovni 11,2 percenta a stlačenie deficitu verejných financií pod tri percentá HDP.
Napriek tomu jeho riaditeľ upozorňuje, že Maďarsko sa v Európskej únii hospodársky prepadá a hospodárskopoliticky sa dostáva do izolácie. „Bez hospodárskopolitického obratu čaká Maďarsko v roku 2013 zmietanie sa bez perspektívy,“ varuje.
Vláda Viktora Orbána však tvrdí, že robí dobrú hospodársku politiku. „Ak by v roku 2010 nedošlo v Maďarsku k politickému obratu, krajinu by postihol osud Grécka,“ vyhlásil minister hospodárstva György Matolcsy, podľa ktorého prioritou kabinetu je znižovanie štátneho dlhu. Ten bol ku koncu roka 2012 tesne pod hladinou 80 percent HDP, zhruba o štyri percentá nižší než v roku 2010.
Hospodársku situáciu štátu môže v roku 2013 ovplyvniť čerpanie či nečerpanie Kohézneho fondu Európskej únie. Osud fondu závisí od toho, či EÚ zruší právne konanie voči Maďarsku v súvislosti s nadmerným deficitom štátneho rozpočtu.
Ak nezruší, bez peňazí z kohézneho fondu môže zaostať očakávaný rast ekonomiky, nebude možné dodržať štátny rozpočet a bude ho potrebné korigovať tak, ako to bolo v roku 2012.
Najväčšie zmeny v roku 2013 avizuje premiér V. Orbán v agrárnom sektore. Zákonom o pôde, ktorého cieľom bude vytvoriť právny rámec nového maďarského poľnohospodárstva, chce vláda tiež zabrániť, aby maďarský trh s pôdou po ukončení moratória na jej predaj zahraničným občanom v roku 2014 ovládol špekulatívny kapitál. „Kupovať pôdu vo Francúzsku či v Rakúsku je prakticky nemožné, aj keď teoreticky áno,“ konštatoval V. Orbán, podľa ktorého „ten, kto má pôdu, má aj budúcnosť“.
Mobilizácia opozície
V roku 2013 môžu byť prijaté ďalšie ústavné zákony, ktoré zrejme vyvolajú kritiku zo zahraničia. Napriek tomu sa očakávajú vážnejšie kroky voči Maďarsku a diskusie, napríklad v Európskom parlamente, by už nemali byť také ostré ako v prípadoch novej ústavy či mediálneho zákona.
Rok pred parlamentnými voľbami sa bude mobilizovať ľavicovo-liberálny opozičný tábor. Maďarská socialistická strana (MSZP), Politika môže byť iná (LMP), ale aj volebné hnutie Spolu 2014 expremiéra Gordona Bajnaiho a Demokratická koalícia ďalšieho expremiéra Ferenca Gyurcsánya sa pokúsia osloviť voličov.
Najprv to budú robiť na úkor toho druhého. Najneskôr na jeseň by na základe programov a potenciálu strán mohla vzniknúť koalícia voči Fideszu. Ak sa tak nestane, šance Fideszu na víťazstvo sa posilnia.
Otázkou zostáva, či v ekonomicky najzaostalejších oblastiach na severovýchode krajiny dosiahne Hnutie za lepšie Maďarsko – Jobbik opäť dobré výsledky ako vo voľbách v roku 2010.
„Ak by Jobbik uspel, kazil by volebné šance ďalších opozičných strán. Ich osud bude tiež závisieť od toho, či Fidesz začne sľubovanú konsolidáciu krajiny, čím by oslabil potenciál opozičných strán najmä v kruhu nerozhodných voličov, prípadne voličov politického stredu, o ktorých sa usiluje Bajnai,“ domnieva sa politológ Zoltán Kiszelly.
Autor je budapeštiansky spravodajca TASR.
Foto - Profimedia
