Nesympatické novinky
Začiatkom roka budú v regionálnom školstve doznievať zmeny v štátnych vzdelávacích programoch, ktoré Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) predstavil túto jeseň. „Rešpektovali sme programové vyhlásenie vlády,“ uviedol ŠPÚ svoje odborné východisko, ktoré ho viedlo k návrhu zrušiť angličtinu ako prvý povinne voliteľný jazyk a posilniť výučbu matematiky, informatiky, prírodovedných predmetov a pracovné vyučovanie na úkor počtu voliteľných hodín. Petíciu proti niektorým zmenám síce v čase uzávierky tejto ročenky podpísalo 1 300 ľudí, no podľa odhadu TRENDU ani to nezvráti zámer úradu. Mnohí učitelia totiž zníženie počtu voliteľných hodín privítajú; znamená menej vymýšľania, čím a ako zmysluplne naplniť školský vzdelávací program a väčšine rodičov je to v podstate jedno.
| Článok vychádza v 56-stranovej prílohe Slovensko a svet 2014, ktorá je súčasťou koncoročného vydania týždenníka TREND 50-51/2013, dostupného na stánkoch, digitálnych kioskoch AppStore a Play Store (aplikácia TREND) a v našom e-shope. |
Stredné školy budú koncom jari prvýkrát prijímať do prvých tried len toľko študentov, koľko im kraje umožnili túto jeseň v schválených uzneseniach. Táto novinka zvýši nesympatie laickej verejnosti voči ministrovi D. Čaplovičovi, keďže kvôli nej sa nedostanú na gymnázium aj žiaci, ktorí na to majú, no nebude pre nich dosť tried. Do účinnosti by mala vstúpiť aj zmena, podľa ktorej bude jedným z kritérií na prijatie na strednú školu priemer známok z povinných predmetov. Opozícia známkové sito napadla na Ústavnom súde, a ak sa ten k podnetu vyjadrí ešte pred septembrom, znovuotvorenie verejnej diskusie k tejto zmene neprospeje imidžu ministra. Odborne totiž tento nápad neobstojí.
Horkosť na vysokých školách
Vysoké školy budú žiť dvomi veľkými udalosťami. Podľa vládou schváleného rozpočtu by do nich malo pritiecť o 124 miliónov eur menej v porovnaní s aktuálnym rokom, čo je štvrtinový sek. Aj keby sa rektorom podarilo vylobovať menšie škrty z balíka eurofondov, pocit horkosti v nich zostane. A právom. Pomalé čerpanie bruselských peňazí ide na vrub aj nadmernej byrokracie, ktorú štát vyžaduje od škôl. Po zjednodušení procesov školy volajú dávno, no ministerstvo dodnes nevyčlenilo žiadnych ľudí, ktorí by sa debyrokratizácii venovali.
Druhou udalosťou bude prvý nástrel nového vysokoškolského zákona. Objaví sa v ňom aj niekoľko odvážnych návrhov. Otázkou je, koľko z nich prežije až do chvíle, kým o zákone budú hlasovať poslanci (zrejme až v roku 2015) – závisí od toho, či školstvu bude ďalej šéfovať D. Čaplovič. Podľa TRENDU bude nasledujúci rok jeho posledný vo funkcii.
Koniec ministra
Dôvody sú dva. Prvý je, že s niektorými opatreniami išiel bezhlavo proti vôli rodičov (napríklad pri zmene financovania centier voľného času). Druhým je fakt, že o zmysluplnosti niektorých zmien málokedy dokáže presvedčiť aj odbornú verejnosť, napríklad v prípade akcentu na praktické vyučovanie. K tomu treba prirátať nejaký ten škandál spojený s eurofondovými projektmi, ktorý sa zo štatistického hľadiska pri celkovej sume vyše 80 miliónov eur musí pritrafiť. Aj ministrov spôsob myslenia a vek, ktoré ešte rozširujú priepasť medzi ním a o dve generácie mladšími rodičmi – a vychádza z toho jeden z najnepopulárnejších členov kabinetu. A vhodná obeť menšej či väčšej rekonštrukcie vlády. Tá sa dá očakávať po prezidentských voľbách aj keby v nich predseda Smeru neúčinkoval. V prvej vláde Roberta Fica Smer svojich ministrov nepopravoval – strana tak vyzerala ako najčistejšia z koalície. V súčasnej jednofarebnej vláde však výmena dvoch-troch ministrov zapôsobí na voliča ako sympatický akt sebareflexie. Ak D. Čaplovič neodstúpi, tak len v prípade, že Smer za neho nenájde aspoň o stupeň lepšiu náhradu.
