Cameron tlačí na úniu

Odmietaním doktríny Bruselu o čoraz užšej únii (ever closer union) pôsobil vtedy na kontinente ako odpadlík. Prešli tri roky a všade, kam v súčasnosti v Európe zavíta, nachádza porozumenie pre svoju kampaň za reformy, ktoré považuje za podmienku zotrvania Británie v EÚ. V novembri ich zosumarizoval do listu pre stáleho predsedu Európskej rady. Oficiálnej odpovede sa dočkal 2. februára, keď Donald Tusk rozposlal členom tohto najvyššieho únijného grémia návrh na úpravu postavenia Spojeného kráľovstva v EÚ. Ďalšie kroky majú nasledovať v rýchlom slede.

Miznúca príťažlivosť

Už v priebehu troch dní sa rozbehli rokovania expertných skupín na diplomatickej úrovni so zámerom predložiť dohodu účastníkom dvojdňového februárového samitu EÚ v Bruseli. Ak by ju prezidenti a šéfovia vlád členských štátov 19. februára odobrili, poskytol by Londýn poddaným Jej Veličenstva Alžbety II. príležitosť vysloviť sa vo všeľudovom hlasovaní k ďalšiemu členstvu ostrovnej monarchie v únii. D. Cameron sa ako predseda Konzervatívnej strany v predvolebnom sľube zaviazal, že referendum prebehne do konca budúceho roka.

Bolo to pred vystupňovaním utečeneckej krízy, pred teroristickými atentátmi v Paríži a pred silvestrovskými sexuálnymi útokmi v Kolíne nad Rýnom i ďalších nemeckých a európskych mestách. „Kontinent za Anglickým kanálom“, ako ostrovania tradične označujú európsku pevninu, sa menil v očiach Britov na zónu plnú nástrah a nebezpečenstiev. Úmerne tomu klesala príťažlivosť EÚ.

Všeliek v podobe prehlbovania centralizácie, ktorý Brusel predpisuje na všetky choroby a neduhy dvasaťosmičky, vyvoláva u Britov alergiu. D. Cameron vie, že čas bude znižovať i tento rok príťažlivosť medzištátneho zoskupenia, cez ktoré sa prevalí podľa prognóz medzinárodných organizácií viac než milión nových nezvaných migrantov.

Britský premiér neskrýva presvedčenie, že členstvo v EÚ poskytuje viac výhod ako nevýhod. Zmysel svojho úsilia o prehodnotenie podmienok členstva Británie nevidí v dosiahnutí vystúpenia z únie, ale v jej zmysluplnejšom zaradení. Považuje sa za reformátora, nie za likvidátora hospodárskeho a obchodného spoločenstva krajín starého svetadielu.

Bolo to menovite Európske hospodárske spoločenstvo, do ktorého sa Spojené kráľovstvo začlenilo v januári 1973 s predstavou udržania si politickej zvrchovanosti. Bola predsa korunnou krajinou Britského spoločenstva národov. Takéto postavenie prináša Albiónu privilégiá i záväzky voči členom Commonwealthu.

Britskí euroskeptici bodujú odvolávaním sa na správnosť zásady predošlých konzervatívnych vlád držať si odstup od európskych integračných projektov

Hlas ľudu, hlas boží

Európsky projekt (European Project) postupného zjednocovania národných štátov do európskej federácie, o ktorej federalisti hovoria ako o transformácii na akési Spojené štáty európske, sa heslovito spomína aj v Tuskovom liste z 2. februára. Hneď v úvodnom odseku, na