Brusel Britský premiér David Cameron minulý týždeň uzavrel v Bruseli dohodu o úprave vzťahov svojej krajiny s Európskou úniou. Považuje to za dostatočný dôvod, aby pred referendom presadzoval zotrvanie Británie v únii. Reformu týchto vzťahov sľúbil D. Cameron Britom pred tým, než budú v referende rozhodovať o tom, či má ich krajina zostať súčasťou európskej dvadsaťosmičky. „Vyjednal som dohodu, aby som Spojenému kráľovstvu zaistil osobitný štatút v rámci Európskej únie,“ uviedol po samite EÚ v Bruseli. Británia sa podľa D. Camerona na základe dohody nestane nikdy súčasťou „európskeho superštátu“, čo jej umožní výnimka z dojednania o „čoraz tesnejšej únii“. Pre migrantov z Európskej únie budú platiť nové tvrdšie podmienky prístupu k britskému sociálnemu systému, Británia nikdy neprijme euro a dohodnuté podmienky zabezpečia tiež zásadnú ochranu britského hospodárstva, uviedol D. Cameron. „Myslím, že je to dostatočné, aby som mohol odporučiť, aby Spojené kráľovstvo zostalo v Európskej únii, zatiaľ čo bude mať to najlepšie z oboch svetov,“ uviedol. Británia sa podľa neho bude zúčastňovať len toho, čo jej na EÚ vyhovuje.
Mastný účet za rozpad Schengenu
Nemecko Európska únia by mohla za rozpad schengenskej zóny voľného pohybu osôb zaplatiť poriadne mastný účet. Podľa štúdie nemeckého inštitútu Prognos by zoskupenie mohol vyjsť na 1,4 bilióna eur počas desiatich rokov. Na porovnanie, záväzky rozpočtu EÚ na tento rok predstavujú 155 miliárd eur. Odborníci vychádzajú z toho, že koniec Schengenu by okrem symbolického významu znamenal dlhšie čakanie dopravcov tovaru na hraniciach, čo by zvýšilo náklady pre firmy a spotrebiteľov. Pesimistický scenár s takmer jedenapolbiliónovými nákladmi predpokladá nárast cien dovozov o tri percentá. V optimistickom variante sa ráta so zdražením importov o jedno percento, čo by si v desaťročnom horizonte vyžiadalo 470 miliárd eur. Najväčšiu finančnú ujmu, desiatky až stovky miliárd eur, by utrpelo Francúzsko a Nemecko. Budúcnosť schengenského systému sa začala spochybňovať v súvislosti s utečeneckou krízou a zavedením hraničných kontrol vo viacerých štátoch EÚ.
Na čele MMF zostane jeho šéfka
Zdroj: SITA/AP
USA Bývalá francúzska ministerka financií Christine Lagardeová zostane ďalších päť rokov šéfkou Medzinárodného menového fondu (MMF). Do funkcie ju opätovne zvolila výkonná rada organizácie ako jedinú kandidátku. Druhé funkčné obdobie šesťdesiatročnej Ch. Lagardeovej pri kormidle MMF začne plynúť v júli. Pôvodne právnička vedie medzinárodnú inštitúciu od roku 2011. Vystriedala vtedy svojho krajana Dominiqua Straussa-Kahna, ktorý bol nútený odstúpiť pre aféru týkajúcu sa pokusu o znásilnenie hotelovej chyžnej v New Yorku. Ch. Lagardeová sa stala vôbec prvou ženou na čele MMF. Je považovaná za obratnú a šarmantnú vyjednávačku. Získala si uznanie za to, že počas jej vedenia sa podarilo presunúť viac hlasovacích práv v rámci menového fondu na Čínu a ďalšie rozvíjajúce sa krajiny. Býva nepísaným zvykom, že MMF šéfuje Európan. Silnú pozíciu majú tradične Francúzi. Kandidát Spojených štátov zasa tradične stojí na čele ďalšej významnej medzinárodnej inštitúcie – Svetovej banky.
Apple nechce ustúpiť tajným
Zdroj: Gettyimages.com
USA Počítačový gigant Apple odmieta sprístupniť osobné dáta americkej tajnej službe FBI. Šéf firmy Tim Cook žiadosť súdu o vyvinutie programu, ktorý by dokázal prelomiť zabezpečenie telefónov iPhone, označil za snahu o otvorenie „zadných vrátok“, ktoré by vytvorilo nebezpečný precedens vládneho zasahovania do súkromia. Tajné služby by od Applu rady získali informácie z telefónu zadržaného po teroristickom útoku v kalifornskom San Bernardine, kde zahynulo štrnásť ľudí a ďalších 22 bolo zranených. Dnešný systém však po desiatich zle zadaných heslách záznamy v telefóne automaticky vymaže. T. Cooka v ochrane klientskych dát podporili ďalšie spoločnosti – Facebook a Google či Edward Snowden, známy únikom informácií o systéme vládneho odpočúvania. Bývalý šéf konkurenčného Microsoftu Bill Gates sa však vyjadril, že technologické firmy by mali s úradmi v boji proti terorizmu spolupracovať. Argumentom za je fakt, že inkriminovaný telefón patrí vláde, pre ktorú mŕtvy terorista pracoval, a zosnulé osoby nemajú právo na súkromie.
