Koľkokrát sa už v súvislosti s terajšou krízou hovorilo o svetle na konci tunela? A koľkokrát potom optimizmus zahasila sprcha či už v podobe horších dát alebo negatívnej reakcie trhu? Do podobného scenára zapadá aj nová prognóza Európskej komisie. Niežeby sa čakali zázračné čísla. Vzhľadom na výsledky posledných štvrťrokov bolo jasné, že výhľad napriek relatívne pozitívnemu vývoju na trhoch nebude veselý. Avšak to, čo komisár Olli Rehn predstavil minulý týždeň, je temnejšie, než sa čakalo. Komisia výrazne zhoršila odhad, ako sa bude hospodárstvu dariť. Eurozónu podľa nej tohto roku čaká prepad ekonomiky o 0,3 percenta, celú EÚ obmedzený rast o 0,1 percenta. Zlepšenie situácie vraj možno čakať na budúci rok, avšak aj tu existujú riziká, ktoré to môžu nabúrať.
Z únijného pohľadu bude veľmi zaujímavé – a pre budúcnosť poučné – sledovať, ako sa O. Rehn vyrovná s tým, že podľa vízie komisie niektoré štáty bez nejakých zmien nedosiahnu v rámci fiškálnej konsolidácie pri schodku rozpočtu požadovanú hranicu troch percent HDP. Okrem krízou tvrdo stíhaného Portugalska a Španielska sa to týka trebárs aj Slovenska a najmä Francúzska. Vzhľadom na úsilie, ktoré Brusel v poslednom období vyvinul v snahe obnoviť dôveru v schopnosť Európy zvládať svoje dlhy a chrániť tak euro, bude citlivé, ak sa rozhodne uvoľniť opraty a dať štátom v problémoch viac času na plnenie cieľov.
Nešlo by o precedens. Úľavu v tomto smere už vlani dostalo napríklad Španielsko. Lenže už vtedy sa to nie každému páčilo. Madrid pritom aj teraz dúfa, že by mohol dostať ďalšiu šancu. Takisto Portugalsko a aj druhá najsilnejšia ekonomika eurozóny Francúzsko. To malo schodok tohto roku stlačiť pod tri percentá. Dlho hovorilo, že to zvládne, hoci kdekto upozorňoval, že to vzhľadom na prijímané kroky a vývoj ekonomiky akosi nevychádza. Pár dní pred zverejnením prognózy aj Paríž uznal, že to nezvládne. A komisia len potvrdila, že to nebude o málo. Tohto roku by mal francúzsky schodok dosiahnuť 3,7 percenta a budúci rok 3,9 percenta HDP.
O. Rehn môže vďaka novým právomociam získaným v rámci boja s dlhovou krízou na štáty nespĺňajúce kritériá uvaliť v krajnom prípade citeľné sankcie. Že by k tomu pristúpil, by bolo teraz prekvapením. Aj jeho slová skôr otvárajú cestu k tomu, že Francúzsko nejaký manévrovací priestor dostane. Stať sa to môže za predpokladu, že komisia uzná, že na nedobrých výsledkoch sa významne podieľajú aj vonkajšie vplyvy prekračujúce možnosti Paríža. K „francúzskej otázke“ sa únia vráti v máji po tom, čo Paríž predloží reformný plán. Brusel bude dozaista v ťažkej pozícii. Na jednej miske váh bude dôveryhodnosť a odhodlanie bojovať a predchádzať dlhovým krízam, na druhej strane zasa tlak vychádzajúci z toho, že sa ukazuje, že úspory majú citeľné vplyvy na ekonomiku, ktorá potom nie a nie naštartovať k oživeniu, po ktorom krajiny aj EÚ túžia.
Otázka škrty verzus rast sa stáva ťažko riešiteľným rébusom, ktorý hrá čoraz väčšiu úlohu aj v rámci vnútropolitických bitiek. Politici si až veľmi dobre pamätajú, že pre krízu popadalo dobrých pár vlád, takže sa boja a domáce publikum počúvajú.
Francúzsko je pre eurozónu kľúčové a jeho hlas zaváži. V prípade akejkoľvek úľavy preň by sa však mohli „zviezť“ aj ďalší. Keby sa privrelo oko len nad kolísavou Eiffelovou vežou, Bruselu by sa ťažko hovorilo ostatným nie. Keby však každému hriešnikovi odpustili, potom by bolo vhodné pripomenúť si prvú polovicu minulého desaťročia, keď si Francúzsko s Nemeckom pravidlá „uvoľnili“ na svoj obraz a to potom prispelo k celkovému uvoľneniu fiškálnej morálky s vyústením do dlhovej krízy.
V podobnej situácii ako Francúzsko je aj Slovensko. Bratislava chce dostať deficit pod tri percentá, ale komisia predvída 3,3 percenta na tento rok a 3,4 percenta na budúci. Ak vláda splní cieľ dodržať aj tak trojpercentnú métu, bude musieť chýbajúce peniaze niekde nájsť. Prísť s nejakými novými úsporami nebude vzhľadom na možné vplyvy na verejnú mienku ľahké. Aj preto bude Bratislava starostlivo sledovať, ako bude Brusel riešiť situáciu okolo francúzskeho schodku.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 8/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
