Čakajú nás škrty, ale Zuna sa nechcem vzdávať

Šéf rakúskej Raiffeisen Bank International Karl Sevelda vystriedal predchádzajúceho dlhoročného prvého muža skupiny Herberta Stepica len v júni – po tom, čo sa vzdal funkcie v súvislosti so škandálom okolo jeho investícií v daňových rajoch. Na rozdiel od svojho predchodcu, ktorý sa považoval za architekta a hnaciu silu pri rozpínaní rakúskej bankovej skupiny (v rámci nej pôsobí aj slovenská Tatra banka), K. Sevelda ohlasuje skôr úsporné plány i odchod z niektorých trhov –či už pre slabý výkon alebo pre nepredvídateľné vládne zásahy ako v Maďarsku.

Cítite sa po odchode pána Stepica skôr ako krízový manažér? Práve ste ohlásili výsledky, ktoré trh nepotešili; boli horšie, než sa očakávalo.

To určite nie. Veď nie sme v kríze. Na prvý pohľad síce nie sú naše polročné výsledky veľmi dobré, ale ak sa na ne pozriete detailne, je tam veľa jednorazových položiek, ktoré nás negatívne ovplyvnili. Napríklad integrácia Polbank, vplyv maďarskej politiky na bankový biznis a podobne. Vlani to bolo skôr naopak, mali sme veľa jednorazových pozitívnych vplyvov. Pre nás je dobré, že prevádzkový výsledok sa prakticky nezmenil, narástli nám najmä čisté úrokové marže. Koniec koncov, rozdiel oproti vlaňajšku je menej ako päť percent. Fungujeme v náročnom prostredí, druhý polrok bude určite lepší a dúfame, že ekonomické očakávania oživenia sa splnia.

Pri prezentovaní výsledkov ste ohlásili masívne šetrenie v skupine. Aké sú konkrétne plány?

Na jeseň plánujeme predstaviť projekt, a to nielen akcionárom, ale aj zamestnancom. Niekoľko mesiacov ho budeme spracovávať, na pomoc budeme mať aj externého poradcu. Ale implementovať ho budeme postupne, približne počas troch rokov. Chceme zredukovať náklady celej skupiny. Máme banky, ktoré veľmi dobre riadia náklady, ale stále je priestor na zlepšovanie, a to hlavne vo viedenskej centrále. Kým budeme presne vedieť, kde dôjde k úsporám, musíme analyzovať procesy – stále sa ich veľa prekrýva, opäť najmä v centrále. Doteraz sme urobili veľa opatrení len na lokálnej úrovni. Musíme sa však pozerať aj na cezhraničné možnosti.

Čo to znamená?

Myslím tým napríklad to, že servisné centrá – na Slovensku je v Prešove, v Rusku v Jaroslavli, rumunské je v Brašove – by mohli užšie spolupracovať s okolitými krajinami. Napríklad v Bratislave je kartové centrum aj pre rakúske landesbanky, ďalšie banky v skupine a pre Raiffeisen Bank International. V Rumunsku tiež máme zdieľané servisné centrum, no priestor na podobné úspory je oveľa väčší.