Bývanie ako investícia: na penziu nemusí stačiť

Známa pasáž z filmu Ako básnikom chutí život, ktorá filmovým pamätníkom vtlačí úsmev do líc, je síce stará tridsať rokov, no ukazuje, že bez ohľadu na čas, jedna vec je pre našincov nemenná. Vlastné bývanie je samozrejmosť. O vlastnom dome či byte sa v tejto časti filmu nedebatovalo vôbec, vtedy ho ľudia od štátu dostali.

Aj teraz je vlastná strecha nad hlavou samozrejmá. Až na to, že ľudia sa kvôli nej často zadlžujú až na hranicu svojich možností. Väčšinou stále veria, že na dôchodku budú mať „sociálne istoty“, a v prípade, že ich nezabezpečí štát, spoliehajú práve na svoju najväčšiu investíciu do nehnuteľnosti. Už pre dnešnú strednú generáciu – tú najzaúverovanejšiu – to ale nemusí byť pravda. Ak chcú, aby im byt či dom na starobu pomohol, mali by na tento plán myslieť priebežne po celý čas.

Skoro každý

Bývaním vo vlastnom sú Slováci medzi Európanmi špecifikom, sedem z ôsmich domácností býva v nehnuteľnosti, ktorú aj vlastní. Ako poznamenáva analytik VÚB Andrej Arady, je to ešte väčší podiel než tých, ktoré majú auto. Dôvodom je nielen politika z čias po revolúcii, keď väčšina ľudí prišla k vlastnému bývaniu odkupom družstevných a štátnych bytov za symbolickú sumu. Štátna podpora bývania celé roky smerovala cez hypotéky či stavebné sporenie najmä ku kúpe vlastného bývania na dlh. Aj preto trh s nájomnými bytmi doteraz takmer neexistuje.

Lenže práve teraz Slováci žijú v extrémnom prostredí. Úrokové sadzby v bankách sú nízke ako nikdy, podmienky na získanie úveru sa síce obmedzujú, no úvery sú stále široko dostupné. Je vysoká zamestnanosť, ľudia aj firmy majú pozitívne očakávania, krajine sa darí dobre.

A tak si ľudia na bývanie požičiavajú masívne. Na riziko rastúcej zadlženosti upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS), prijíma viacero opatrení, ako ho obmedziť. Lebo ak si veľa ľudí vezme úvery na hranici svojich možností, v horších časoch ich nebudú vedieť splácať, čo môže ohroziť finančnú stabilitu krajiny. Logickým dôsledkom je, že ak sa zadlžia príliš, nemusí im zostať priestor ani na sporenie na dôchodok.

Šéf VÚB Alexander Resch v rozhovore pre TREND minulý rok vykresľoval predstavu, že sa „doba hypotekárna“ i tak končí a prichádza doba depozitná. Podľa neho finančný majetok domácností stúpne do troch až piatich rokov dvojnásobne.

No aj keď sa môže finančná situácia Slovákov zlepšiť, Slováci zároveň patria k najrýchlejšie starnúcim národom, majú málo finančného majetku a prídu do bodu, keď celá generácia ľudí vlastniacich nehnuteľnosť nedostane od štátu taký dôchodok, ako mali ich rodičia. Pre ich poslednú časť života budú dôležité ich úspory aj celý majetok — a to nielen ich výška, ale aj zloženie. A jeho hlavnou zložkou bude nehnuteľnosť.

Dobrý nápad, ale...