Bývalý zápasník sa dostáva na špičku európskeho chovu hmyzu

Hmyzie farmy sú aj vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku či Maďarsku, ale hustota chovov v Česku je najväčšia. Na porovnanie, v Rakúsku je iba jedna väčšia hmyzia farma a na Slovensku žiadna.

„My Česi sme asi taký národ precíznych chovateľov malých tvorov. Už skôr sa u nás vo veľkom totiž chovali aj akváriové rybičky. Nikdy nemám problém získať do svojich chovov aj nových zamestnancov. Našich ľudí taká práca láka,“ hovorí I. Papoušek, ktorý dnes so svojou firmou Papek v obci Popovice pri Jaroměřiciach nad Rokytou produkuje už tri a pol tony hmyzu mesačne. Navyše pre hmyz už dokončuje v Jaroměřiciach aj novú farmu, čo bude štvornásobne produktívnejšia. Zaradí sa tak medzi najväčšie produkcie hmyzu v Európe.

Fascinácia hmyzom

Už pred 16 rokmi priviedla I. Papouška k chovu hmyzu úplne iná záľuba. Ako rybár si chodil kupovať hmyz ako návnadu k jednému jeho chovateľovi. U neho videl aj spoznal, ako sa to robí, a rozhodol sa, že sa tým skúsi živiť aj on.

Pôvodne pritom vyštudoval strojárstvo a ešte za socializmu začal s vrcholovým zápasením. Päť rokov zápasil aj za trenčiansku Duklu. Po športovej kariére sa pustil do podnikania. No spočiatku v úplne iných oblastiach ako v chove hmyzu. Venoval sa veľkoobchodu s potravinami, zapojil sa aj do obchodovania s akciami počas kupónovej privatizácie, zaoberal sa aj piliarstvom.

Z trusu hmyzu sa bude vyrábať peletové hnojivo. Zdroj: Maňo Štrauch

Po prelome milénia presedlal na chov hmyzu. Dnes spomína, že ho k nemu prilákala hlavne jeho plodnosť a schopnosť adaptovať sa na iné podmienky. „Fascinuje ma potenciál hmyzu. Náš hmyz plodí celoročne a dokázal sa adaptovať aj na prostredie s agrochemikáliami,“ hovorí majiteľ farmy Papek, v ktorej chová potemníky i šváby.

Sám nie je entomofágom

Dodnes jeho biznis stojí na predaji hmyzu do krmív pre zvieratá, hlavne pre ryby. No posledné roky mu už pribúdajú aj zákazníci, ktorí si ho kupujú aj na konzumáciu. Sám verí, že hmyz môže uspieť aj v ľudskej výžive. Hoci otvorene priznáva, že on sám ho veľmi neje. „Ja nie som entomofág. Jedol som ho len päť- alebo šesťkrát v živote a napríklad tarantulu by som do úst nikdy nedal,“ hovorí s úsmevom I. Papoušek.

No pridáva hneď aj zopár gastronomických rád. Hmyz sa nesmie pripáliť, inak zhorkne. A veľké larvy potemníka brazílskeho, ktoré tiež chová, majú na zadočku až príliš veľa aromatických feromónov, s ktorými si treba poradiť ešte pred finálnym opražením. Radí, že larvy treba hodiť do horúcej vody, aby najskôr vypustili feromóny, a následne ich treba osušiť. Až potom sa môžu pražiť.

Uprostred dediny

Jeho hmyzia farma sa nachádza vnútri obce Popovice. Hmyz má vo viacerých veľkých miestnostiach bývalej poľnohospodárskej usadlosti. Plastové prepravky sú naukladané nad sebou v regáloch. S ovocím, zeleninou i zemiakmi, na ktorých si pochutnávajú larvy i dospelé jedince potemníkov.

Od najmenších stajňových, ktoré majú menej chitínu, vďaka čomu sa hodia na kŕmenie malých druhov vtákov či hlodavcov, až po najväčších potemníkov brazílskych, ktorých dlhé larvy sa hodia na vyprážanie a priamu konzumáciu. Najviac chová I. Papoušek potemníkov múčnych. Sú totiž najproduktívnejší i najodolnejší proti chorobám. Najlepšie sa hodia na veľkovýrobu hmyzích múčok na kŕmenie iných zvierat aj prípravu pokrmov pre ľudí. Majiteľ im nedáva žiadne odpady. Iba kusové ovocie a zeleninu, ktoré mali iba menšie chyby, a tak ich kúpil lacnejšie v nižšej kvalitatívnej triede.

Firmu Papek ekonomicky ťahajú potemníky, ale chová aj šváby pre české zoo

Na rozdiel od stajní s dobytkom či prasatami na tejto farme panuje