Ako ste sa v polícii dostali k vyšetrovaniu prípadov prania špinavých peňazí?

V roku 2002 sa po prvýkrát v českom Trestnom zákone objavil trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Vtedy sa začali hľadať policajti, ktorí by boli ochotní sa problematikou zaoberať dlhodobejšie. Ja som už vtedy pracoval pre protikorupčnú políciu a táto problematika prischla práve tomuto útvaru. Absolvoval som rôzne medzinárodné semináre, bol som trénovaný expertmi z FBI, získané skúsenosti som sa potom snažil aplikovať na vyšetrovanie prípadov. Napokon som ukončil kariéru ako vedúci oddelenia prania špinavých peňazí.

Vo svete sa tieto nelegálne príjmy pochádzajúce z trestnej činnosti riešia najmä v súvislosti s financovaním terorizmu. Je to tak aj v našom regióne?

Špecifikum je, že sme pomerne bezpečná zóna. Sme medzi krajinami, ktoré môžu slúžiť skôr na logistiku a tranzit, nie sme pre teroristov cieľom. To však neznamená, že aj cez naše finančné inštitúcie nemôžu tiecť peniaze na financovanie terorizmu.

Bývalý vyšetrovateľ: Zločinci najradšej obchodujú so štátom, peniaze tam majú isté

Kamil Kouba Zdroj: Maňo Štrauch

V akom biznise je najviac tieňovej ekonomiky?

Česká protikorupčná polícia niekedy v roku 2010 spracovala prieskum, ktorý bol zameraný na to, koľko peňazí ročne generuje organizovaný zločin. Je ťažké škatuľkovať, koľko percent pripadá na daňovú trestnú činnosť, koľko na obchod s drogami či zbraňami. Dôležité posolstvo bolo, že sa ročne preperie asi 700 miliárd českých korún (27 mld. eur). Táto suma sa považuje za zisk organizovaného zločinu, zároveň pochádza z kriminality, ktorú polícia nie je schopná odhaliť.

Ako to myslíte?

V Českej republike, a na Slovensku to bude podobné, sa ročne zadokumentuje škoda v trestnom konaní za sto miliárd českých korún (takmer 4 mld. eur). Vidíme, že je veľký rozdiel medzi tým, na čo polícia príde, a čo je odhadovaný zisk organizovaného zločinu. Sú zločiny, ktoré polícia nikdy nevyšetrí, nikto ich nenahlási. Ale finančné prostriedky, ktoré vygenerujú, sú vo finančnom systéme. Nemôžu zostať niekde zakopané v lese, lebo by konečným užívateľom boli nanič.

Koľko prostriedkov sa ročne celosvetovo nachádza v tieňovej ekonomike?

Odhad je, že dva bilióny dolárov. Pre lepšiu predstavu, ak by tieto peniaze skončili na jednej kope, organizovaná teroristická skupina je schopná vyprodukovať dvetisíc jadrových programov.

O ktoré zločiny v Českej republike a na Slovensku ide podľa vás najviac?

Môj osobný názor je, že veľká časť z toho balíka pochádza z daňovej kriminality. Teda najmä karuselové podvody a krátenie dane. Potom to budú, samozrejme, ostatné podvody, drogy, obchod s ľuďmi, detská pornografia a ďalšie. Inak je to napríklad v Kolumbii. V našich krajinách sú to však najmä daňové trestné činy. Je to trochu národný šport Čechov a Slovákov nezaplatiť štátu, čo si nárokuje.

Pre teroristov nie sme cieľom, peniaze pre nich však cez naše krajiny prúdiť môžu

Slovenskí vyšetrovatelia tvrdia, že daňové podvody pri súčasnej tvrdej legislatíve by neboli možné bez súčinnosti politikov a daňových úradníkov. Je to tak?

Nie som daniar. Ale ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy. Keby bola skutočná vôľa zatočiť s karuselovými podvodmi (cezhraničné podvody s DPH cez reťazce firiem, kde jeden obchodník zmizne) tak už sme s nimi dávno zatočili. Ale nerobím si ilúzie. Keby sme zamedzili karuselom, objaví sa iný fenomén.

Bývalý vyšetrovateľ: Zločinci najradšej obchodujú so štátom, peniaze tam majú isté

Kamil Kouba Zdroj: Maňo Štrauch

Akú najväčšiu kauzu ste riešili?

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa