Bývalý šéf slovenského hokeja podniká s geodátami. Verí v ich speňaženie nielen pre developerov

Keď pred dvoma rokmi Martin Kohút ohlásil odchod z pozície prezidenta Slovenského ľadového hokeja, málokto tušil do akého nového biznisu sa pustí. Skúsený manažér, ktorý v minulosti pôsobil v IT firme Ness, kúpil majoritný podiel vo vedeckovýskumnej firme z Banskej Štiavnice. So spoločnosťou Esprit chce teraz vybudovať biznis na predaji agregovaných geodát o pozemkoch.

K firme vedcov a geodetov sa dostal náhodou. Ešte ako šéf Nessu v roku 2006 riešil projekt digitalizácie katastrálneho portálu. „Bol to prvý veľký projekt, ktorý sprístupnil dáta štátu o pozemkoch bežným ľuďom. Tam som získal prvé skúsenosti s týmto typom dát,“ hovorí M. Kohút.

Už predtým sa však pri podnikaní stretol so zakladateľmi firmy Esprit. Na trhu boli dve desaťročia. Neboli to typickí biznismeni ani informatici, skôr vedci – geológovia, krajinní ekológovia či hydrológovia. „Projekty ma zaujali. Kúpil som od nich 50 percent firmy. Dvaja majitelia odišli, jeden ostal,“ spomína.

Keď sa M. Kohúť v roku 2016 stal prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja, jeho podnikateľské aktivity išli bokom. Po odchode z riadenia hokeja však uvažoval, že sa do biznisu opäť vráti a začal sa viac zaujímať o štiavnickú firmu Esprit. Vlani z nej odišiel do dôchodku aj jeho partner a spolumajiteľ Dalibor Maďar, takže vo firme odkúpil aj zvyšných 50 percent. Esprit má dnes 20 zamestnancov, v roku 2019 boli tržby spoločnosti necelé dva milióny eur.

Trh s geodátami

Trh s geoinformáciami sa v poslednej dekáde postupne mení z popisných informácií na digitálne dáta. Dobrým príkladom je webová aplikácia katastra nehnuteľností ZBGIS. Dáta sa už len nepopisujú, ale posúvajú sa do modelovania stavu. Riešia sa otázky, čo sa stane, ak vložíte do geografického priestoru nejaký objekt, a z toho sa dajú urobiť geografické či socioekonomické analýzy.

„Ak niekam vložíte nový obchod, čo sa stane s konkurenciou v okolí? Vieme zistiť, či firma, ktorá obchod otvorí, bude kanibalizovať svoje prevádzky v okolí alebo len tie konkurenčné,“ vysvetľuje M. Kohút praktické použitie geodát. Podobne je to napríklad s vložením fabriky na nejaký pozemok. Vďaka geografickým dátam je možné zistiť, aký to bude mať vplyv na susedné parcely či životné prostredie. A na to sú potrebné vstupné dáta.