Na webe joineset.sk sú aj úlohy pre špecialistov na databázy či spracovanie veľkých dát. Najšikovnejších si Eset pozve na pohovor a tí šťastnejší dostanú pracovnú ponuku.
Aj takto dnes spoločnosti hľadajú nových zamestnancov, pričom byť iba špičkový odborník už nestačí. „Rovnako dôležité pre nás je aj to, či človek kultúrne zapadne do kolektívu a či sa jeho hodnoty stotožňujú s našimi,“ hovorí technologický riaditeľ Esetu Palo Luka.
Nielen pohovory
Samozrejme, to, či je človek férový a čestný a či k svojej práci bude pristupovať vášnivo, je dosť ťažké zistiť počas relatívne krátkeho pohovoru. Preto Eset robieva náborové kampane „JoinESET“, z ktorých jedna prebieha práve teraz. Ktokoľvek môže podľa P. Luku skúsiť vyriešiť úlohy na kampaňovej stránke, otestovať tak svoje schopnosti a porovnať sa s ostatnými. „Ak niekto programuje aj vo voľnom čase, znamená to, že ho to baví, a pri pohovore je to plus,“ dodáva P. Luka.
Prijímacie pohovory tu majú niekoľko kôl. V prvom je jednoduchý test znalostí z danej problematiky, keďže sa na programátorské pozície hlásia uchádzači, ktorí nezvládnu napísať ani jednoduchý program. P. Luka dodáva, že na encyklopedických znalostiach netrvajú, skôr je dôležitá schopnosť rýchlo sa niečo naučiť. Sú špecifické miesta, pri ktorých je to nevyhnutné, napríklad hotoví analytici infiltrácií na slovenskom pracovnom trhu jednoducho nie sú, treba ich vychovať.
Eset pôsobí na celom svete a okrem Slovenska má zastúpenie v ďalších deviatich krajinách. Na dorozumievanie sa s kolegami zo zahraničných pobočiek a výskumných centier používajú v rámci spoločnosti angličtinu. Ovládanie anglického jazyka je podľa personalistu z Esetu Martina Rafaja nespochybniteľnou výhodou každého kandidáta.
Vysokoškolský diplom nie je ani postačujúcou, ani nevyhnutnou podmienkou na úspech na pohovore. Pri obsadzovaní pozícií Eset nepozerá, či alebo ktorú vysokú školu uchádzač vyštudoval.
10 pozícií, na ktorých ponuku sa prihlásil najnižší počet uchádzačov 1/2
(2014)
1 Priemerný počet reagujúcich na jednu ponuku je 26.
PRAMEŇ: Profesia.sk
Vyhľadávaní IT špecialisti
Počítačoví experti patria stále medzi desať najhľadanejších profesií na trhu. Podľa prehľadu, ktorý pre TREND urobil pracovný portál Profesia.sk, firmy u nich vlani zverejnili vyše desaťtisíc inzerátov na pracovnú pozíciu programátora. Medzi top desať najhľadanejších zamestnancov patrili ďalej softvérový inžinier či IT konzultant. Tieto profesie zároveň patria medzi také, kde je nedostatok odborníkov. Priemerný počet reakcií na inzerát, ktorý sa týkal programátorskej práce, boli dve, nedostatok je aj IT architektov alebo analytikov.
A ktoré schopnosti vyhľadávajú zamestnávatelia u svojich budúcich zamestnancov? Medzi najčastejšie požiadavky patria podľa Marcely Glevickej z Profesia.sk opäť počítačové zručnosti – Excel, Outlook, PowerPoint. Neprekvapí ani to, že vyhľadávaná je znalosť cudzích jazykov – angličtiny a nemčiny. Len málo firiem uvedie v pracovnej ponuke, že požaduje kurzy alebo certifikáty, vlani tak urobili necelé štyri percentá zadávateľov inzerátov.
Za nový by sa dal označiť trend zamestnávať viac absolventov, ktorí práve ukončili strednú alebo vysokú školu. „Za posledné tri roky mierne rastie počet takýchto ponúk a klesá požiadavka mať v odbore skúsenosti,“ poznamenala M. Glevická. Vlani takmer štvrtina inzerujúcich – 23 percent – uviedla, že pozícia, ktorú chcú obsadiť, je voľná aj pre túto skupinu uchádzačov.
Ochota zamestnávať mladých je dobrou správou pre Slovensko. Mladí ľudia totiž všade v Európe patria medzi takzvané rizikové kategórie a Európska únia vynakladá nemalé zdroje na programy, ktoré by podporili ich zamestnanosť.
Na Slovensku mohli motivovať zamestnávateľov aj kroky vlády, napríklad vo forme odvodových úľav. Ministerstvo práce uvádza štatistiky, podľa ktorých bolo na úrade ešte pred tromi rokmi evidovaných viac než 130-tisíc nezamestnaných do 29 rokov, vlani to bolo o takmer 12-tisíc menej.
Pri zamestnávaní absolventov nepochybne zaváži aj fakt, že majú nižšie platové nároky. Mnohé spoločnosti taktiež viac ako skúsenosti preferujú chuť uchádzača učiť sa. Na konkrétne úlohy ich potom vyškolia.
Automobilky školia
„Dôležitá je flexibilita a najmä záujem neustále sa vzdelávať,“ tvrdí Vladimír Michalík, hovorca automobilky Volkswagen, ktorá patrí medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Technika totiž ide rýchlo dopredu a Volkswagen Slovakia využíva pri výrobe automobilov často aj technológie, ktoré sú nasadzované vôbec prvýkrát na svete.
Podľa V. Michalíka je veľkou výhodou, ak študent získa praktické skúsenosti v odbore už počas štúdia. Vo Volkswagene absolvujú zamestnanci množstvo kurzov, od odborných cez technické až po jazykové. Čo sa týka manažérskych postov, Volkswagen siaha väčšinou do vlastných radov. Z cudzích jazykov uprednostňuje, samozrejme, nemčinu.
Nedávno rozpútal debatu inzerát jednej firmy na Profesia.sk. Vymenovala vysoké školy a odbory, ktoré nechce, aby uchádzači mali vo svojom životopise. Podľa M. Glevickej z Profesie.sk to bola skôr výnimka, inzerenti nezvyknú požadovať alebo odmietať diplomy z vybraných univerzít. Skôr sa stretáva s prípadmi, keď do inzerátu zadávateľ napíše, že štúdium v zahraničí je plusovým bodom.
Aj oslovené spoločnosti pre TREND tvrdili, že absolventov žiadnych škôl na Slovensku vopred z výberu nevyraďujú.
„Všetkým, ktorí spĺňajú kritériá, dávame šancu,“ poznamenáva Jozef Bačé, hovorca spoločnosti Kia. Ak niekto chce v Kii pracovať v administratíve, musí vedieť aktívne po anglicky a mať dokončené vysokoškolské vzdelanie v oblasti, v ktorej sa uchádza o prácu. „Pre výrobných pracovníkov odporúčam orientovať sa na pozície súvisiace so školou a praxou,“ dodáva J. Bačé. Závod podľa neho od svojho vzniku organizuje tréningy na prehĺbenie kvalifikácie. Minulý rok ich absolvovali výrobní aj administratívni zamestnanci až 285 rôznych typov.
10 pozícií, ktoré v roku 2014 firmy obsadzovali najčastejšie 2/2
PRAMEŇ: Profesia.sk
Mýtus o technike?
Ministerstvo školstva už dlhšie prezentuje názor, že na pracovnom trhu „letia“ technicky vzdelaní ľudia. Tomu prispôsobuje svoju politiku, či už na stredných alebo vysokých školách.
Je to skutočne tak? „Platí, že ak si hľadá prácu po škole človek z technickej fakulty alebo z fakulty so zameraním na informatiku, je šanca, že si ju cez Profesia.sk nájde,“ potvrdzuje M. Glevická. Povedať, že nie je dopyt po humanitne vzdelaných ľuďoch, si však netrúfne. Napríklad keby sme si náhodne vybrali ako jedno z humanitných zameraní pedagogiku a pozreli sa na dopyt zo strany firiem, tak za minulý rok na ponuku učiteľa v priemere zareagovalo 17 uchádzačov. Priemerný počet uchádzačov na Profesia.sk celkovo je vyšší – 26.
Zamestnávatelia sa na Slovensku dlhodobo sťažujú, že školský systém neodráža ich potreby. Ministerstvo školstva na to reaguje či už zavedením duálneho vzdelávania na stredoškolskej úrovni, alebo snahou usmerniť maturantov pri výbere vysokej školy. Duálne vzdelávanie by malo od septembra rozšíriť prax vo výrobe a zapojiť do vzdelávania firmy.
Gymnazistom má pred podaním prihlášky zase pomôcť portál, ktorý štát nedávno spustil – www.lepsieskoly.sk. Informuje aj o prieskume, podľa ktorého až 46 percent vysokoškolákov nikdy nepracovalo vo svojom odbore. Pribúdajú študenti, pre ktorých pracovný trh nemá priestor. Až pätina pracujúcich vo svojom zamestnaní získaný vysokoškolský diplom vôbec nepotrebuje. Pri analýze údajov zo Sociálnej poisťovne sa ukázali priepastné rozdiely v platoch, ktoré presahujú až tisíc eur. Najlepšie zarábajú absolventi fakúlt orientovaných na informatiku a elektrotechniku. Títo študenti majú zároveň takmer stopercentnú úspešnosť zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovali. Výrazne menej zarábajú absolventi sociálnych a humanitných vied.
