Budúcnosť printov je v šampanskom

Dobrá novinárčina je dobrý biznis, hovorí konzultant pre tlačené médiá Arno Laeven z Holandska, keď vydavateľstvám radí, ako by mali nastaviť svoju stratégiu v biznise, ktorý už niekoľko rokov pochybuje o perspektíve printov. Je presvedčený, že napriek poklesu predajnosti, rozmachu online médií a mobilných zariadení tlačené médiá budú súčasťou spoločnosti aj v nasledujúcich desaťročiach. Ich pozícia sa však musí zmeniť – namiesto masového média musia prinášať exkluzívny obsah, za ktorý menšie publikum bude ochotné viac platiť. Ako za šampanské či kaviár.

Digitálne bájky

Zneistení vydavatelia podľa A. Laevena, ktorý minulý týždeň prednášal na brunchi Zruženia vydavateľov periodickej tlače, v posledných rokoch uverili viacerým „digitálnym bájkam“. Jednou z tých menších je predstava o bezpapierovej budúcnosti kancelárií. Dvojciferný rast predaja kancelárskych tlačiarní spoločnosti ako Hewlett-Packard či Canon víziu o konci papiera veľmi nepotvrdzuje.

Dôležitejší problém ostatných rokov sa týkal spoplatňovania webových stránok, na ktorých mnohé médiá ešte relatívne nedávno publikovali zadarmo takmer celý obsah printových vydaní. Rýchlo rastúce počty čitateľov nakoniec nepriniesli také tržby, na aké boli médiá zvyknuté z printu. „Twitter a Facebook sú dobré príklady toho, že napriek veľkému počtu používateľov mali veľký problém speňažiť ich. Skutočná ekonomika zaostáva,“ konštatuje konzultant spoločnosti Innovation.

Problém spoplatnenia obsahu na internete dlho narážal na postoj používateľov, ktorí za obsah neboli ochotní platiť najmä preto, že už jeden internetový poplatok uhrádzali: na účet operátora za samotné pripojenie. Vnímanie platenia za digitálny content sa zmenil najmä vďaka spoločnosti Apple, ktorá uspela s multimediálnym obchodom iTunes a trhom pre platené aplikácie AppStore. „Spotrebitelia začínajú chápať, že web a digitál sa nerovnajú bezplatnému obsahu. iPad a mobily k tomu výrazne pomohli,“ myslí si A. Laeven. Po masovom rozšírení zariadení Apple a jeho nasledovníkov začali aj printy v posledných modeloch opäť experimentovať s platobnými systémami. Na Slovensku napríklad nasadením spoločného systému Piano.

Ďalšia hororová predstava, ktorá sa nakoniec nepremenila na realitu, sa podľa A. Laevena týka konca žurnalistiky ako takej. O nej sa začalo hovoriť, keď nastúpila éra blogov a mnohí vizionári začali predpovedať, že takzvaný user-generated content nahradí klasických novinárov. V skutočnosti sa blogy používateľov stali nanajvýš zaujímavým doplnkom. „Netvárme sa, že žurnalistika, písanie, nakrúcanie filmov nie je profesia. Je,“ hovorí A. Laeven. Ako príklad uvádza pokus holandského režiséra, ktorý chcel vytvoriť filmový scenár v spolupráci s publikom. Napriek obrovskej mase námetov však väčšina neprekonala priemernosť.

Tá najväčšia bájka v printovom biznise je podľa A. Laevena jasná: „Všetky médiá budú digitálne a print zomrie... To je nonsens. Nikdy v histórii médií nový kanál plne nenahradil starý. Kino nezabilo divadlá, televízia nezabila kiná a web nezabíja televíziu ani printy.“

To však neznamená, že printy naďalej budú fungovať ako dosiaľ. „Papier ostane, ale biznis model bude iný,“ hodnotí A. Laeven. Printové médiá sa podľa neho mohli v minulosti oprieť o stoličku a zbierať peniaze prichádzajúce z predaja výtlačkov a reklamy, ktoré aj napriek rozmachu digitálneho biznisu stále ďaleko zaostávajú za tržbami z printu. „Dnes musíme aktívne chodiť za peniazmi, nie je to také jednoduché ako kedysi. Tržby už nepochádzajú iba z printu, ale aj z eventov, webu, mobilu, špeciálnych riešení pre inzerentov, brandovaných produktov. Musíme viac pracovať na tom, aby sme zarobili tie isté peniaze a podľa niektorých to nie je fér,“ dodáva.