Budú aj medaily. Keď sa štát spamätá

Po olympiáde v kórejskom Pjongčangu, z ktorej všetky tri medaily priniesla biatlonistka Anastasia Kuzminová, a tá už na ďalšej olympiáde štartovať nebude, sa čoraz silnejšie ozývajú hlasy, že so športom treba niečo urobiť. Pritom aj na Slovensku máme dokument, ktorý hovorí o stratégii jeho rozvoja. Koncepciu štátnej politiky – Slovenský šport 2020 schválila vláda už pred šiestimi rokmi.

„Ako človek, ktorý vníma šport zo všetkých strán, hovorím, že my síce koncepciu máme, ale len preto, aby bolo niečo na papieri. Takže nie, štát nemá koncepciu,“ hovorí Peter Dedík, zástupca Slovenského futbalového zväzu na SOV, zodpovedný aj za problematiku financovania športu. „Či je koncepcia do roku 2020 postačujúca? Asi najjasnejšia odpoveď je, že materiál rieši stabilizáciu podmienok športu a jeho postupný rozvoj do roku 2020, ale my sa v roku 2018 bavíme o tom, ako sa odraziť od dna,“ konštatuje Martin Pupiš z Katedry telesnej výchovy a športu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý je zároveň šéftréner slovenskej atletickej reprezentácie.

Ako vyplýva z odpovede ministerstva školstva, zákon o športe hovorí, že rezort vypracúva koncepciu rozvoja športu najmenej na päť rokov, takže aktuálne nič nové nechystá.

Sporné plnenie priorít

Ministerstvo je so súčasnou koncepciou, ktorá stojí na piatich prioritách, spokojné. Lenže rezort nenapĺňa ani tie. Nový zákon je účinný dva roky a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že situáciu rieši. Veď napríklad vďaka nemu by malo