Budete žiť dlhšie. Pripravte sa na to

Netreba byť sociológ na to, aby bolo jasné, čo sa tu deje. Starnutie dnes u mnohých ľudí – bez ohľadu na stav konta – znamená stratu medziľudských kontaktov, úpadok do nudy, hľadanie výplne dňa či slabnúcu motiváciu na zmysluplnú činnosť. Každodenný výlet do shopping centra potom môže slúžiť ako náplasť na tento stav.

Prečo by mal byť dôchodok horor? – pýta sa autor Matthias Hollwich. A vyzýva generáciu, ktorá má k penzijnému veku ešte ďaleko, aby vo vlastnom záujme odštartovala éru „nového starnutia“.

Negatívna staroba

Najprv fakty: Len za posledné polstoročie sa predpokladaný vek dožitia ľudí v rozvinutých krajinách zvýšil o desať rokov na zhruba osemdesiatku. Je známa vec, že starnúcej populácie pribúda, a preto každý deň čítame o kolabujúcom dôchodkovom systéme a čoraz častejšie aj o tom, ako svet práce opäť musí akceptovať starších (pozri napríklad rozhovor so šéfkou Profesie I. Molnárovou v minulom vydaní TRENDU). To, že starneme, však nie je len problém spoločenský či ekonomický. Každého človeka sa to dotýka aj veľmi osobne.

Dlho platila predstava, že po odchode zo zamestnania sa ľudia tých zostávajúcich pár rokov už nejako zabavia s vnúčatami, štrikovaním či prácou v záhradke. Postupné predlžovanie veku však z poslednej fázy života urobilo samostatnú a časovo významnú jednotku. To, čo sa kedysi odmávlo rukou ako „jeseň života“, dnes môže tvoriť aj tretinu nášho pobytu na Zemi.

Zdroj: Penguin Books

Matthias Hollwich: New Aging: Live smarter now to live better forever. Peguin Books, 2016, 235 s.

Žiť dlhšie je fajn, ale zjavne na to nie sme úplne pripravení. Ani nadštandardné finančné zabezpečenie pritom nemusí byť úplne rozhodujúce. Niekto síce má na penzijnú turistiku po fjordoch či kríženie Atlantiku na lodi, ale aj tak môže väčšinu roka tráviť v izolácii a bezcieľnym vegetovaním pred televízorom.

Opustenie aktívneho pracovného života mnohým prináša pokles živej interakcie, menej kontaktov, podnetov na činnosť, rezignáciu na nové výzvy a ciele a tiež postupný úbytok fyzických aj mentálnych síl. Starnutie si takto vybudovalo jednoznačne negatívny imidž. Ak má však v budúcnosti tvoriť významnú časť našich životov, znie to katastroficky. To je bod, v ktorom na scénu vstupuje M. Hollwich.

Čo urobíš dnes...

Police kníhkupectiev sa prehýbajú pod tonami motivačnej a „how-to“ literatúry. Autori nám radia, ako si zmajstrovať šťastnejší, úspešnejší a kreatívnejší život. Stránky týchto publikácií sú plné odporúčaní a rád, ktoré môžeme hneď aplikovať a testovať ich relevantnosť.

Kniha M. Hollwicha tiež patrí do tohto tábora – avšak s jedným podstatným rozdielom. Čitateľom v aktívnom veku radí, čo by mohli začať robiť dnes, aby si v budúcnosti užili fázu starnutia ako plnohodnotnú časť života.

Princíp je jednoduchý: nechcete stráviť posledných tridsať rokov v nude a s pocitom plaziaceho sa úpadku?