Uprostred marca, keď bol v Maďarsku štátny sviatok, prípojné lety celosvetovej expresnej doručovateľskej služby DHL od linky Lipsko – Budapešť do Belehradu či Klužu i Aradu v Rumunsku odlietavali z Bratislavy. A cez Bratislavu nazad do Lipska, na najväčšiu európsku prekládkovú základňu DHL. Namiesto Boeingu 757 medzi Bratislavou a Lipskom DHL nasadila väčší nákladný Airbus. Navyše sa objavili aj neplánované nákladné lety pre automobilky. Komponenty z rakúskeho Grazu sa vozili do Bratislavy kamiónmi a odtiaľ starými ruskými Antonovmi do Birminghamu. Preto v marci prešlo letiskom o tretinu viac nákladu než pred rokom.

V Bratislave aj náhodné lety znamenajú rast výkonov, hoci skeptici poukazujú na výrazný nepomer s Viedňou. Kým Letisko Milana Rastislava Štefánika vybavilo za prvé dva tohoročné mesiace 3,2 tisíca ton, susedná Viedeň 40,4 tisíca ton leteckého carga. Z tohto množstva však treba odrátať približne tretinu, ktorú z Viedne alebo do Viedne vozili kamióny v prenájme leteckých spoločností. Teda nie lietadlami. Viedenské cargocentrum obhospodaruje totiž do okruhu najmenej 500 kilometrov mnohé mestá bez letísk alebo nákladnej dopravy. Bratislavské letisko také centrum nemá. Odtiaľ odchádzajú kamióny na letiská do Viedne, Linzu, Prahy, Budapešti, ba dokonca aj do Frankfurtu či Paríža. No na rozdiel od Viedne, kde sa všetko vybavuje na letisku, slovenskí špeditéri to robia na vlastnej pôde. Ich tony sa teda do štatistík letiska nedostanú. Významnú časť nákladu má Viedeň aj z podpalubia liniek s cestujúcimi, ktoré Bratislava tiež nemá. Lowcosty ani chartery cargo nevozia.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa