Brusel vyžaduje úsporné opatrenia, na sebe však nešetrí

Pijú aj v Bruseli rovnakú vodu namiesto vína, ako kážu? Z letmého pohľadu na často neefektívne čerpanie eurofondov sa to veľmi nezdá. Domnienku potvrdzuje aj bližší pohľad na prevádzkové náklady.

Šťastím je, že ak nepočítame záchranné eurovaly, únia sa nemôže zadlžovať tak, ako to bežne robia národné vlády. Teda hospodáriť s deficitom a rozdiel medzi príjmami a výdavkami vykrývať pôžičkami na finančných trhoch. Brusel míňa iba toľko, koľko získa na príspevkoch členských štátov a na malej časti takzvaných vlastných zdrojov, ktorými sú spoločné európske clá. Každý rok pritom rozpočet EÚ tvorí len zhruba jedno percento HDP Európskej únie – tie národné sú tridsať až päťdesiatnásobne väčšie.

Pravidelné presúvanie sa tam a späť

Napriek tomu toto jedno percento výkonu ekonomiky únie predstavuje ročne nezanedbateľných 155 miliárd eur. Niekoľko miliárd smeruje na samotný chod európskych inštitúcií, väčšina na takzvanú štrukturálnu a kohéznu politiku v členských štátoch. V samotnej prevádzke zarazí, že 751-členný Európsky parlament má okrem Bruselu sídla aj v Štrasburgu a Luxemburgu, čo ho ročne stojí viac ako sto miliónov eur. Za jeho jediné sídlo sa pritom pred siedmimi rokmi v petícii podpísalo takmer 1,3 milióna Európanov.

Iróniou osudu je, že za „zrušenie Štrasburgu“, teda za koniec sťahovania kolosu zákonodarného zboru spolu s asistentmi, prekladateľmi, lobistami a novinármi na štyri dni do mesiaca, už dvakrát hlasoval aj samotný europarlament. Naposledy koncom roka 2013 – bezúspešne, pretože táto úspora nákladov by si vyžadovala zmenu európskych zmlúv. A na tú je potrebný súhlas všetkých 28 členských krajín, teda aj Francúzska, ktoré sa privilégia sídla europarlamentu vzdať nechce.

„Francúzsko nikdy neodobrí žiadnu zmenu [statusu Štrasburgu],“ povedal ešte vlani prezident François Hollande. Naopak, niektorí francúzski europoslanci naštartovali iniciatívu, aby jediným sídlom parlamentu bol práve Štrasburg. Pritom toto mesto je domovom aj pre veľa iných medzinárodných inštitúcií, ako sú Rada Európy, Európsky súd pre ľudské práva a iné, z ktorých profituje násobne viac ako z hosťovania europoslancov.

Väčšinou prázdny úrad

Náklady na každomesačné presúvanie europarlamentu sa odhadujú od 114 miliónov eur ročne podľa analýzy samotného Bruselu až po 180 miliónov podľa kampane za jeho jednotné sídlo. A nejde len o finančné náklady – pravidelné sťahovanie tiež zbytočne zaťažuje životné prostredie.

„Dôveryhodnosť Európskeho parlamentu bude podkopávaná dovtedy, kým sa bude presúvať medzi Bruselom a Štrasburgom,“ hovorí dánsky konzervatívny europoslanec Morten Messerschmidt

Okrem vypravovania špeciálnych vlakov pre zhruba tisícku politikov a ich asistentov ide aj o presúvanie približne dva a pol tisíca boxov na dokumenty, takzvané cantines. Tie v Bruseli vždy v jeden piatok v mesiaci naložia a v päťsto kilometrov vzdialenom Štrasburgu na štyri dni vyložia. Po zvyšok každého mesiaca je francúzske „hlavné“ sídlo europarlamentu fakticky prázdne.

Dôchodkový vek si posunuli

A nejde len o náklady na budovy a presúvanie, ale aj na samotných euroúradníkov. Mnohí zarábajú oveľa viac ako podobní štátni zamestnanci na národnej úrovni. Plat eurokomisárov je vyšší ako 20-tisíc eur mesačne, europoslanci spolu s rôznymi príplatkami či vedúci generálnych riaditeľstiev poberajú o niečo menej. Všetci spomínaní však viac, ako je plat britského premiéra Davida Camerona a podobne, ako zarába nemecká kandelárka Angela Merkelová.

Spolu so štedrým ohodnotením majú zamestnanci únie po výslužbe nárok na štedré odstupné a dôchodky. Bývalý eurokomisár Ján Figeľ poberal napríklad mesačne