Neochota vlády dať do rozpočtu výdavkové limity hnevá Európsku komisiu
Pokiaľ Slovensko nezapracuje výdavkové limity do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, môže čakať finančné aj reputačné následky. Európska komisia to odkázala slovenskej vláde prostredníctvom svojho zastúpenia v Bratislave.
Slovensko si pôvodne stanovilo zavedenie výdavkových limitov ako jeden z míľnikov plánu obnovy a odolnosti a po marcovom schválení príslušnej legislatívy ho deklarovalo ako splnený. Rezort financií na čele s ministrom Igorom Matovičom však neskôr odmietol návrh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na výpočet týchto limitov a do prípravy nového rozpočtu ich nezahrnul.
Eurokomisia nedávno slovenskú stranu informovala, že schválenie rozpočtu verejnej správy na rok 2023 bez výdavkových limitov bude predstavovať zvrátenie plnenia míľnika, ktorý bol pozitívne hodnotený v prvej žiadosti o platbu. „Požiadali sme Slovensko, aby našlo riešenie, ktoré by umožnilo do zákona o rozpočte zahrnúť výdavkové stropy a zároveň zachovať potrebu flexibility v kontexte prebiehajúcej energetickej krízy,“ uviedla Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR.
Na zavedenie výdavkových limitov je nevyhnutná dohoda RRZ s Ministerstvom financií SR na metodike ich fungovania. Riaditeľ Kancelárie RRZ Viktor Novysedlák však upozornil, že od polovice júla nedošlo k žiadnemu posunu zo strany ministerstva napriek opakovaným urgenciám od RRZ. Podľa SaS teraz Slovensko pre nezodpovedné konanie čelí „reputačnému debaklu“.
Za rastom na Slovensku je domáci dopyt
Za ekonomickým rastom SR v treťom štvrťroku 2022 bol pravdepodobne domáci dopyt, nazdávajú sa analytici. Štatistický úrad SR zverejnil rýchly odhad HDP za toto obdobie.
„Naznačil, že za ekonomickým rastom stál počas leta najmä domáci dopyt a zotavujúci sa automobilový priemysel, ktorý ťažil z čiastočného uvoľnenia úzkych hrdiel. Naopak, z rastu ekonomiky uberali najmä hutníci, ktorých čoraz viac ovplyvňovala energetická kríza,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Spotrebu však narúša vysoká inflácia a nízka spotrebiteľská dôvera.
V strate skončilo o niečo menej firiem
Minulý rok bol z pohľadu výsledku hospodárenia firiem na Slovensku priaznivejší ako rok 2020. Z dostupných daňových priznaní vychádza, že medziročne vykázalo nulový alebo záporný výsledok hospodárenia o tri percentá menej firiem. Počet stratových firiem však zostáva vysoký.
Vyplýva to z dát spoločnosti Dun & Bradstreet. Z celkového počtu 244-tisíc kapitálových spoločností na Slovensku vykázalo 111-tisíc v daňovom priznaní nulu alebo stratu. Je to asi o sedemtisíc subjektov menej ako v roku 2020.
Stavebníkom chýba pochopenie verejných investorov
Komplikácie pri výstavbe pre zdražovanie pocítilo 71 percent stavebných firiem, 50 percent pripúšťa, že situácia sa nedala predvídať. Stavebníci volajú po návrhu účinného riešenia, ktoré by im pomohlo situáciu prečkať. Len sedem percent stavebných spoločností v otázke cien stavebných materiálov vníma podporu zo strany verejných investorov.
Vyplýva to z polročnej štúdie slovenského stavebníctva spracovanej spoločnosťou CEEC Research. Pre uvedené dôvody sa viac ako polovica dopytovaných snaží prejsť na alternatívne stavebné materiály. Iba dvanástim percentám stavebných firiem podľa štúdie zdražovanie nespôsobuje žiadne komplikácie.
„Verejní investori prezentujú záujem riešiť tento bezprecedentný nárast cien, ktorý je spôsobený hlavne extrémnym nárastom cien energií. Navrhované riešenia sú však veľmi nejasné, komplikované a hlavne pomalé,“ uviedol generálny riaditeľ Považskej cementárne Ladce Pavel Kohout. Podľa neho treba nájsť účinný model nielen pre nové projekty, ale hlavne pre tie, ktoré sú už v realizácii.
Zamestnávatelia vystupujú proti pliage poslaneckých návrhov
Zamestnávatelia združení v piatich asociáciách odmietajú viaceré poslanecké návrhy zákonov. Tieto návrhy vznikajú podľa nich bez odbornej diskusie, zvyšujú daňovo-odvodové zaťaženie a budú mať výrazne negatívny vplyv na podniky. Preto žiadajú ich stiahnutie.
V otvorenom liste premiérovi Eduardovi Hegerovi a predsedovi Národnej rady SR Borisovi Kollárovi zamestnávatelia kritizujú predovšetkým časté zmeny zákonov, ktoré vytvárajú čoraz väčšiu právnu neistotu a negatívne tak vplývajú na podniky a ich fungovanie.
„Čelíme situácii, keď nám dramaticky rastú náklady v dôsledku nárastu cien energií. Súčasne upadá kúpna sila zákazníkov a odberateľov pod ťarchou inflácie. V takomto podnikateľsky nepriaznivom čase sú v NR SR na programe opatrenia, ktoré majú naše fungovanie skomplikovať ešte viac,“ uviedli predstavitelia zamestnávateľských zväzov.
Dopyt po luxuse rastie
Globálne výdavky na luxus rastú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Poháňa ich zadržiavaný dopyt po pandémii aj meniaca sa demografia. Mladší -spotrebitelia, ktorí patria k rôznym subkultúram, vyhľadávajú špecifické produkty. Konštatuje to štúdia spoločnosti Bain.
Spotreba je späť na predkrízových úrovniach a zároveň prechádza „znovuzrodením“, pretože sa vytvára nová -spotrebiteľská základňa. Odvetvie luxusu je odolnejšie vďaka širšej zákazníckej základni či pevnejším vzťahom medzi značkami a spotrebiteľmi aj vďaka sociálnym médiám. Najvýkonnejšie sú vyspelé trhy USA a Európy.
Slabá stabilita eurozóny
Riziká ohrozujúce finančnú stabilitu eurozóny rastú, keďže jej ekonomika zrejme smeruje do recesie, uviedla Európska centrálna banka v správe o finančnej stabilite.
Varovala, že aktuálny vývoj ohrozuje predovšetkým vysoko zadlžené domácnosti, firmy aj štáty. Riziko predstavuje najmä prudké zdraženie energií.
Nováky skončia o rok
Slovenské elektrárne plánujú ukončiť prevádzku Elektrárne Nováky (ENO) k 31. decembru budúceho roka. Tento krok odôvodnili ukončením dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia, ako i zastaraným technickým stavom a životnosťou elektrárne.
V súčasnosti sa pripravuje postupné ukončovanie prevádzky závodu ENO a súvisiacich prevádzok, ako je odkalisko a skládka stabilizátu.
5,9 percenta
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla na konci októbra 5,9 percenta. Prvýkrát po 2,5 roku tak klesla pod hranicu šiestich percent. Oproti septembru klesla o 0,16 percentuálneho bodu.
Rating A+
Agentúra Standard & -Poor’s ponechala Slovensku úverový rating A+ s negatívnym výhľadom. Oceňuje pomerne úspešné zabezpečenie alternatívnych zdrojov plynu, mierny zahraničný dlh a malé riziko platobnej bilancie.
60 percent
Slovnaft zníži na budúci rok podiel ruskej ropy v rámci svojich spracovateľských aktivít z terajších 95 percent zhruba na 60 percent. Namiesto nej bude využívať iné zmesi, aby tak dodržal sankcie Európskej únie uvalené na Rusko.
3,1 miliardy eur
Kryptomenová burza FTX, ktorá podala v USA žiadosť o ochranu pred veriteľmi, uviedla, že desiatim najväčším veriteľom dlhuje takmer 1,5 miliardy dolárov. Ďalším štyridsiatim dlhuje dovedna viac než 1,6 miliardy dolárov.