Išlo o reakciu na škandalózny proces reštrukturalizácie Váhostavu v rukách oligarchu Juraja Širokého, v ktorom mali peniaze putovať do schránkových firiem v daňových rajoch na úkor množstva malých veriteľov. Okrem zmeny zákona tento prípad primal vládu k vytvoreniu štátneho fondu, ktorý skupoval toxické pohľadávky Váhostavu.
Uhradiť minimálne polovicu
Podľa súčasných pravidiel musí dlžník uhradiť aj nezabezpečeným veriteľom minimálne polovicu z hodnoty ich pohľadávky. Ak si chce majiteľ firmy vyplatiť dividendy, musí dokonca splatiť celý dlh. Slovensko sa tak stalo krajinou s najprísnejšou legislatívou v oblasti reštrukturalizácie.
Väčšina iných štátov takúto hranicu minimálneho odškodnenia nemá. Platí v nich, tak ako donedávna na Slovensku, že reštrukturalizácia je legitímna vtedy, ak v nej veritelia dostanú aspoň toľko peňazí ako cez predaj dlžníka v konkurze.
Oddlžovanie sa na Slovensku využíva čoraz menej
PRAMEŇ: Ministerstvo spravodlivosti SR
Reštrukturalizačný správca z právnej kancelárie Ikrényi & Rehák Ivan Ikrényi hovorí, že vie len o troch krajinách, ktoré majú zavedenú hranicu minimálneho odškodnia. Aj to nižšiu ako Slovensko. Taliansko žiada minimálne desaťpercentné preplatenie dlhov. Ale aj to iba vtedy, ak nezostane zachovaná prevádzka podniku. Rakúsko má uzákonené aspoň tridsaťpercentné preplatenie. A istú formu minimálneho odškodnenia vyžaduje aj Grécko.
Pripraviť sa na krízu
„Týmito zmenami boli
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
