A pre EÚ aj predmostím na americkom kontinente vo chvíli, keď sa aj s terajšou prestávkou, vynútenou zablokovaním administratívy vo Washingtone, tvrdo rokuje o podobnej zmluve s USA.

S Kanadou viedla únia rozhovory od mája 2009 a stále ešte nie je všetko hotové. Experti totiž musia vypracovať presné znenie zmluvy označovanej ako CETA (Comprehensive Economic and Trade Agreement). Text musia ratifikovať všetky členské krajiny EÚ, v Ottawe s ním musí súhlasiť parlament.

V Európe nečakajú vyjednávačov veľké problémy, členské krajiny vraj boli o vyjednávaní predbežne informované. Ťažkosti robili Česi, ktorí hrozili zablokovaním dohody, kým Kanada nezruší v roku 2009 znovu zavedenú vízovú povinnosť. To sa však zrejme stane v najbližších týždňoch, zámer v Bruseli pred novinármi osobne potvrdil kanadský premiér.

„Povedz syr. Alebo urob bú,“ robili si zo seba minulý týždeň žarty novinári. Hoci bola veľká časť zmluvy dohovorená už tohto roku v zime, vyjednávači sa na jar zasekli na francúzskom syre a kanadskom hovädzom.

Snaha nájsť kompromis však bola nakoniec úspešná a podľa zmluvy tak európske poľnohospodárske výrobky so „špecifickým miestom pôvodu“ budú mať na kanadskom trhu osobitnú ochranu. Týka sa to trebárs syrov Roquefort, niektorých gréckych olív či balzamikového octu z Modeny. Zoznam bude možné rozšíriť a Kanada tiež sľúbila, že po rokoch dohadov umožní pod správnymi názvami predávať originálnu parmskú šunku a niektoré ďalšie výrobky. Naopak, kanadskí farmári budú môcť každý rok bezcolne vyviezť do Európy 80-tisíc ton bravčového a 50-tisíc ton hovädzieho mäsa.

Pre Európu je významný ústupok Ottawy, ktorá pre európske firmy uvoľní prístup k verejným zákazkám nielen na federálnej úrovni, ale tiež k tým, ktoré vyhlasujú regióny či obce.

Zaujímavá je aj dohoda, že Kanada uzná európske automobilové štandardy, čo by malo významne zjednodušiť vývoz áut. Autá vyrábané v Kanade nebudú v EÚ čeliť dovoznému clu a ich predaj by sa vraj mohol zdvihnúť až dvanásťkrát.

Obidve strany sa dohovorili aj na ďalšej spolupráci pri zlaďovaní rôznych noriem a regulácií, ale predovšetkým na odstránení väčšiny ciel a poplatkov. Dvadsaťosmička a Kanada tiež začnú viac než doteraz navzájom uznávať kvalifikácie napríklad inžinierov, lekárov či architektov, ľahšie majú byť podmienky na dočasné vysielanie zamestnancov cez oceán, zlepšiť sa majú podmienky na investovanie, ochranu intelektuálneho majetku, trebárs v prípade liečiv a mnoho ďalšieho.

Kanada je už teraz pre EÚ dvanásty najvýznamnejší obchodný partner, únia pre Kanadu po USA druhý najdôležitejší. Vzájomný obchod v roku 2012 dosiahol 61,8 miliardy eur.

Až začne zmluva platiť, stane sa Kanada ešte zaujímavejším miestom. Pretože v rámci Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA) už liberalizovala svoje obchodné vzťahy so svojím južným susedom, je v tejto chvíli jediným štátom s „privilegovaným“ prístupom na trhy v USA aj Európskej únii, teda do priestoru s 800 miliónmi obyvateľov. Európske firmy sa na kanadskom trhu budú môcť priamo stretať so svojimi americkými konkurentmi. To môže byť dobrou prípravou, ak sa Európskej únii skutočne podarí s Washingtonom dohovoriť podobne ambicióznu dohodu označovanú ako TTIP (Transatlantic Trade and Investment Partnership). Rozhovory o nej sa začali tohto roku v lete.

Plány EÚ na ambiciózne obchodné dohody sa však neobmedzujú len na brehy Atlantiku. V rovnaký deň, keď J. Barroso v Bruseli dohováral kanadskú zmluvu so S. Harperom, dali ministri zahraničných vecí dvadsaťosmičky v Luxemburgu zelenú začiatku rozhovorov s Čínou o zmluve, ktorá by mala ázijskú krajinu viac otvoriť európskym investíciám.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.