Brusel sa dohodol na voľnom obchode s Amerikou. Bohužiaľ, len s tou južnou

Málokto si dnes ešte spomenie na rokovania o Transatlantickej dohode o obchode a investíciách medzi EÚ a USA, ktoré vstúpili do diplomatického slangu ako TTIP. Rokovania, ktoré sa začali v roku 2013 a mali priniesť nielen zónu voľného obchodu, ale aj prehĺbenie spojenectva a spolupráce západných demokracií ako takých, nepostupovali jednoducho. Ale i tak sa zdalo, že môžu prísť až do cieľa.

Lenže miesto Hillary Clintonovej pred ôsmimi rokmi sadol do prezidentského kresla vo Washingtone Donald Trump. TTIP poslal k ľadu a namiesto toho rozpútal medzi EÚ a USA obchodnú vojnu, hoci nakoniec nie v takej katastrofálnej intenzite, ako sa pôvodne zdalo. Demokrat Joe Biden sa však k TTIP ani náznakom nevrátil, len o niečo obmedzil kroky Trumpa. Ten sa teraz aj na vlne amerického protekcionizmu vracia k moci a jeho hnutie MAGA berie všetky nádeje na užšiu ekonomickú spoluprácu medzi Európskou úniou a Ameri-
kou.

Juh namiesto severu

Lenže USA našťastie nie sú celá Amerika. A tak to, čo sa nepodarilo EÚ na severe, sa jej v týchto dňoch podarilo na juhu kontinentu. Začiatkom decembra, len pár dní po nástupe do úradu, mohla totiž nová komisia Ursuly von der Leyenovej oznámiť dojednanie prelomovej dohody o voľnom obchode a investíciách s krajinami Južnej Ameriky združenými do zoskupenia Mercosur. „Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj a Bolívia ukončili s EÚ rokovania o obchodnej dohode, ktorá prinesie významné benefity obom stranám. Dohoda vytvorí spoločný trh zahŕňajúci 700 miliónov spotrebiteľov. Ušetrí európskym firmám na clách až štyri miliardy eur ročne a ochráni viac ako 350 európskych produktov registrovaných pod chráneným zemepisným označením,“ uviedla Európska komisia.

„Exportéri z Mercosuru budú musieť spĺňať prísne európske zdravotné a potravinové štandardy. Okrem posilnenia obchodu a investícií obsahuje dohoda záväzky, ktorých zmyslom je zastaviť odlesňovanie a podporiť udržateľný rozvoj,“ dodali vyjednávači Európskej komisie. Staronová predsedníčka Ursula von der Leyenová doplnila oznámenie dohody nadšeným „tvítom“: „Táto dohoda bude prospešná pre ľudí aj firmy. Viac pracovných miest, viac príležitostí, zdieľaná prosperita.“

Tristomiliónový Mercosur sa ekonomickým výkonom ani medzinárodným významom nepribližuje Spojeným štátom. Napriek tomu môže byť dohoda vítanou injekciou predovšetkým do žíl európskych automobilek, ktoré prežívajú jedny z najťažších časov od 70. rokov. A plány Donalda Trumpa po výraznom znížení európskeho vývozu do Číny ohrozujú aj veľmi významný európsky export do Spojených štátov. Pre vreckové automobilové veľmoci ako Česko a Slovensko môže byť preto Južná Amerika, kde má EÚ už uzavreté aj ďalšie dohody o voľnom obchode aj s Kolumbiou, Peru, Ekvádorom a Čile, novým, zaujímavým odbytiskom. Odbytiskom, ktoré bolo doteraz vysokými clami na európsky export takmer uzavreté.

Akú cenu za to Európska únia zaplatí, vyjasnil po ukončení rokovaní medzi EÚ a Mercosurom minister poľnohospodárstva Richard Takáč. „Z pohľadu Slovenska sa na túto dohodu dá pozerať dvoma spôsobmi. Na jednej strane zrušenie ciel pre automobily a iný tovar pomôže celej EÚ aj slovenským firmám a exportu. Ako minister poľnohospodárstva však mám niektoré nezodpovedané otázky, ako to bude recipročne vyzerať, čo sa týka dovozu agrokomodít,“ varoval.

Tristo miliónov