Brusel chce urýchliť rozvod, no únijné právo je na strane Londýna

Rozhodnutie bolo pre úniu prekvapením, napriek veľmi tesne vychádzajúcim prieskumom preferencií si pred štvrtkovým referendom podobný výsledok vážne predstavoval len málokto.

Teraz sa teda po desiatkach rokov proces integrácie a čoraz užšej spolupráce európskych krajín zastavil. Praktické dôsledky, ktoré to bude mať, sa iba ukážu, politicky a hospodársky je nepochybným dôsledkom medzinárodné oslabenie EÚ.

Špičky únijných inštitúcií v spoločnej piatkovej reakcii zdôraznili nielen potrebu rýchleho rozvodu, ale aj odhodlanie ďalej s európskym projektom pokračovať v dvadsiatich siedmich. Do značnej miery je vtipné, že v reakcii na britské „zbohom“ sa zo všetkých strán začali ozývať slová o potrebe zmien a reformy únie tak, aby riešila skutočné potreby, obavy a starosti občanov krajín EÚ a nielen veci, ktoré zaujímajú bruselskú elitu. Hlasno však túto frázu prenášajú stále rovnaké bruselské elity, a tak bude nepochybne zaujímavé počkať si na výsledok ich snaženia.

Prvú zásadnejšiu debatu o budúcnosti EÚ bez Británie majú lídri členských krajín absolvovať tento týždeň na júnovom samite (po uzávierke TRENDU). Isté je, že časť terajších európskych politikov pokladá odchod večne kverulujúcej Británie za príležitosť na ešte užšie previazanie kontinentu.

Či je to tá správna cesta, keď v mnohých krajinách už aj tak silné protiúnijné a všeobecne antisystémové a extrémistické hnutia pochopili britské referendum ako impulz na svoju podporu, sa zrejme ukáže až o nejaký čas.

Zhodu dosiaľ do značnej miery hľadajú aj Paríž a Berlín, dvaja významní „starí“ členovia európskeho spoločenstva, keď sa aspoň v prvých dňoch po britskom referende zdá, že Francúzi na užšiu integráciu tlačia výraznejšie než realisticky uvažujúce Nemecko.

V bezprostrednej a praktickej rovine chce Európska únia začať