Brusel chce, aby sme znižovali emisie. Chceme to aj my?

Nezainteresovaný pozorovateľ môže z návrhu priorít a alokácií financií v našom pláne obnovy nadobudnúť dojem, že sme krajina, ktorej mimoriadne záleží na znižovaní emisií skleníkových plynov a na boji proti klimatickej zmene. Na oblasť, ktorú sme nazvali Zelené Slovensko, smerujú takmer dve miliardy, teda asi tretina z celkového balíka šiestich miliárd eur. Je to však klamlivý dojem.

Chce alebo musí

Európska komisia si od začiatku kládla podmienku, že na zmierňovanie klimatickej zmeny pôjde z fondu obnovy najmenej 37 percent. Rovnako musí povinne ísť ďalších dvadsať percent na digitalizáciu. Vláda teda pri zostavovaní priorít plánu obnovy takto nekonala na popud vlastného presvedčenia, ale preto, lebo musela.

Dostalo by sa vôbec do národných priorít niečo o životnom prostredí, keby sme mali pri tvorbe plánu obnovy úplnú slobodu? Je to možné, aj keď málo pravdepodobné. V skutočnosti existuje rozpor či diskrepancia medzi prioritami Slovenska a prioritami Bruselu.

Pred mesiacom to v diskusii portálu Euractiv o pláne obnovy naznačil aj člen ekonomického krízového štábu a poradca ministra financií ekonóm Tomáš Meravý. Keďže v podobných debatách väčšinou vidíme pomerne nudný konsenzus, Meravého polemika mnohých dosť zaskočila. Povedal napríklad, že v ekonomickom krízovom štábe existuje viac-menej zhoda na tom, že slovenskými prioritami by mali byť investície do vzdelávania, výskumu a inovácií, prípadne aj zhoda na daňovej a dôchodkovej reforme. „Pre nás zelené témy nasledujú až potom,“ vyhlásil T. Meravý.