Brusel sa z Brexitu nepoučil. Jeho politika sa ďalej posúva smerom k centralizmu a populizmu

V súčasnosti nie je v politike nič dominantnejšie ako snaha, aby sa slová politikov páčili davu či vybranej cieľovej skupine. Najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je vnášať čoraz väčšie emócie do politickej komunikácie. Výsledok takejto politiky je v drvivej väčšine prípadov kontraproduktívny a škodlivý. 

Najvypuklejším prípadom takéhoto správania bola posledná slovenská vláda. Táto tendencia je však prítomná na celom svete. Prieskumy ukazujú, že takto polarizovaná spoločnosť v USA ešte nebola. Radikalizujú sa demokrati aj republikáni. Aj frakcie v rámci ich strán.

Neschopnosť zvoliť si lídra dolnej snemovne kongresu ani na štrnástykrát sa neudiala od občianskej vojny. Od tej nemala ďaleko ani Brazília, keď rastúca priepasť medzi socialistami a konzervatívcami priniesla útok davu na vládne budovy. 

Kríza racionálnej politiky nie je vec, ktorá by ostala iba na americkom kontinente, ale začína sa šíriť aj v Európe. Čoraz tvrdšie ekologické ambície nedbajúce na realistické ciele a možnosti ekonomík výrazne prispievajú k utlmeniu európskeho priemyslu.

Mnohí voliči v západnej Európe sú zelení a je im jedno, čo to bude stáť. Politikom by to však jedno byť nemalo. A rozhodne nie Európskej komisií. Skutočnú povahu jej politiky ukázali posledné dva krízové roky.