Keď v Brne k Základnej škole sídliacej na Námestí 28. októbra (známej pod názvom Osmec) v júli 2004 pričlenili inú školu, nikto z jej vedenia netušil, že sa škola „vďaka“ tomuto rozhodnutiu samosprávy stane vzorom celodenného vzdelávania. Po zlúčení so školou s prevažne rómskymi deťmi rodičia žiakov Osmecu podľahli panike a prehlásili ratolesti do iných škôl. K septembru 2004 zostali z 18 tried len štyri. Škola sa postupne stala čisto rómskou. Neskôr do nej začali z iných škôl posielať ďalšie deti s rôznymi poruchami alebo len jednoducho nezvládnuté. „Nedávno nám pribudol čínsky chlapec, ktorý nevie slovo česky,“ hovorí zástupca riaditeľky Osmecu Libor Tománek.
Škola najprv inovovala vzdelávací program, zaviedla prípravné triedy, na druhom stupni sa začala projektová výučba v dvojhodinových blokoch. Pre veselo pomaľované triedy sa skôr hodí názov „centrá aktivít“– po vstupe do každého z nich človek hneď vie, aký predmet sa v ňom vyučuje. Jedna z tried je prerobená na divadelnú sálu, na tom istom poschodí má skúšobňu školská skupina Osmection. Žiaci môžu ostať v družine do 16. hodiny.
Pre viacerých žiakov škola vypracovala individuálny učebný plán, s jeho uplatnením pomáhajú piati asistenti učiteľov. Okrem nich v škole pracujú ďalší šiesti asistenti – všetci Rómovia, traja sú zo Slovenska. „Bez nich si to tu nevieme predstaviť, sú úžasní,“ hovorí riaditeľka školy Ludmila Altmanová. Vysloviť to isté o prístupe českého štátu k vzdelávaniu Rómov sa zdráha. „Nikoho nezaujímame,“ povzdychne si. Celú „prestavbu“ na komunitnú školu s celodenným programom financovali v Osmeci z bruselských peňazí. Čo znamená neistotu, čo nastane, keď sa eurofondové projekty skončia.
Výsledky nešokujú. Za úspech považujú už aj fakt, že dnes sa všetci deviataci hlásia na strednú. Nie tak dávno si tretina z nich ani nedala prihlášku. Úsilie ľudí v Osmeci často neguje prostredie, v ktorom rómski žiaci vyrastajú, no L. Tománek v ňom vidí zmysel. „Niekto chce v práci odpočívať, ale je dosť učiteľov, ktorí hľadajú výzvy,“ tvrdí.
