Británia poslala únii svoje výhrady, požiadavky a ultimáta

Keď britský ministerský predseda David Cameron poslal začiatkom minulého týždňa stálemu predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi list s požiadavkami na prehodnotenie podmienok členstva Spojeného kráľovstva v EÚ, zdalo sa, že ho i vhodne načasoval. Veď Nemecko pristúpilo k regulovaniu utečeneckých tokov a Londýnu sa zdalo, že Berlín s Bruselom by mohli prejaviť porozumenie pre britské potreby v delikátnych migračných otázkach.

Krvavé teroristické masakre v Paríži v piatok 13. novembra však vyburcovali v celej únii pocity vzájomnej súdržnosti a solidarity. Euroskeptické posolstvo od britských konzervatívcov sa náhle javí ako neprimerané až neprístojné, pretože zranená duša Európy potrebovala súcit a povzbudenie. Nie výhrady, požiadavky a ultimáta.

Notorický kverulant

Na britských susedov spoza kanála La Manche sa Belgičania a obzvlášť únijní činitelia v Bruseli dívajú, pri všetkej úcte, ako na večných euroskeptických kverulantov. V júli ubehlo okrúhlych štyridsať rokov od referenda, v ktorom sa dve tretiny Britov vyslovili za zotrvanie v Európskom spoločenstve s podmienkou, že neohrozí zvrchovanosť monarchie.

Nástup konzervatívcov k moci priniesol ochladenie. V Bruseli dodnes rezonuje legendárny výrok premiérky Margaret Thatcherovej z novembra 1979 „Vráťte nám naše peniaze“. O desať rokov neskôr Železná lady odmietla podpísať Sociálnu chartu Európskeho spoločenstva s odôvodnením, že zaváňa marxizmom. V septembri 1992 opustila britská libra Európsky menový systém a Londýn päť rokov neskôr avizoval, že Británia sa nepripojí k jednotnej európskej mene pripravovanej na zavedenie k 1. januáru 2002.

David Cameron vetoval pred štyrmi rokmi európsku dohodu o rozpočtovej disciplíne a v januári 2013 sľúbil, že ak vyhrá tohtoročné voľby, vypíše jeho vláda referendum o zotrvaní v Európskej únii. Vyvrcholením tejto stručne načrtnutej šnúry svojhlavých krokov bol Cameronov prejav z 10. novembra, prednesený deň po odoslaní spomínaného listu D. Tuskovi.

Najnovšie britské požiadavky na reformu Európskej únie sa zameriavajú na štyri okruhy:

• eurozónu a riadenie ekonomiky
• konkurencieschopnosť Británie a EÚ
• zvrchovanosť a princíp subsidiarity
• migračnú krízu

Nediskriminovať

Hoci migračná kríza v súčasnosti zatieňuje ostatné, kľúčovou ostávajú hospodárske otázky v eurozónovej a mimoeurozónovej oblasti únie. Downing Street trvá na tom, aby Británia a ostatné štáty, ktoré neprijali spoločnú menu, neboli znevýhodňované alebo diskriminované.

Angličania, Walesania, Íri a Škóti chcú mať preto istotu, že