Bratislavský obchvat sa zasekol na výkupe pozemkov

Nedávno sa tu začali prípravné práce na bratislavskom obchvate, po ktorých má prísť ostrá výstavba. Lenže ministerstvo dopravy stále nemá na tento úsek stavebné povolenia. Ani na ďalších zhruba 30 kilometrov obchvatu, ktorý si objednalo od stavebného konzorcia Obchvat nula pod vedením španielskej skupiny Cintra. Ubehlo už 10 mesiacov, odkedy s ním podpísalo zmluvu za 1,9 miliardy eur. Zaviazalo sa v nej, že pozemky vykúpi a povolenia vybaví do konca roka 2016. Tak, ako plynie čas, ministerstvu hrozia čoraz vyššie zmluvné sankcie.

Proti vyvlastneniu

Kameňom úrazu je 68 majiteľov pozemkov, cez ktoré má ísť diaľnica. Štát ich vyvlastnil, no oni sa odvolali. Ak opäť prehrajú, môžu ešte podať žalobu na súde. Zatiaľ tak spravili len štyria, no pravdepodobne pribudnú ďalší. Stále je totiž otvorených 54 odvolacích konaní. Aj z nich sa môžu zrodiť súdne žaloby. Tie môžu v extrémnom prípade zablokovať celú výstavbu až do momentu, keď v pozemkovom spore padne definitívny verdikt. Tento scenár je menej pravdepodobný, ak pôjde o zopár pozemkov, myslí si Martin Jacko, riadiaci partner advokátskej kancelárie Lansky, Ganzger & Partner. Keďže ide o veľkú diaľničnú stavbu, prevážiť môže verejný záujem. No vylúčený nie je ani krajný scenár.

Kľúčové diaľnice okolo Bratislavy ešte stále nemajú stavebné povolenie

Infografika vo väčšom rozlíšení

Diaľnica sa skončí v poli

Čo je horšie, táto hrozba sa týka aj zvyšných úsekov, ktoré už majú stavebné povolenia. Podľa Petra Podstupku z odboru komunikácie ministerstva dopravy sa na nich už výstavba začala. Lenže tieto cesty nemajú veľký zmysel bez tých zaseknutých.

„Môže sa stať, že úseky R7 od Holíc pri Dunajskej Strede až po budúci obchvat Bratislavy budú na jar 2020 hotové, ale bez funkčného napojenia do hlavného mesta. Takže zostanú nejaký čas nevyužiteľné,“ vysvetlil analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík. Najpotrebnejší, bratislavský úsek R7 totiž nemá stavebné povolenie. Auto z Dunajskej Stredy do Bratislavy sa bude viezť rýchlocestou len po Dunajskú Lužnú.

Čiže v riedko osídlenom regióne bude veľkorysá štvorprúdovka a tam, kde doprava hustne, nebude nič. R7 sa nedostane ani do bodu, kde sa táto diaľnica má križovať s budúcim obchvatom. Čo by aj tak nikomu nepomohlo, keďže aj tomu chýbajú stavebné povolenia.

Veľký zmysel nebude mať ani posledný veľký úsek so stavebným povolením Rača – Ivanka na D4. Šofér z Pezinka sa po tejto ceste nedostane ani na D1 pri Ivanke. Ešte predtým bude musieť zísť z diaľnice na Vajnory. Križovatka diaľnic D1 a D4 je totiž súčasťou úseku Jarovce – Ivanka, ktorý stavebné povolenie takisto nemá.

Čo hrozí ministerstvu

Zdroj: Maňo Štrauch

No nespokojní vodiči nie sú to hlavné, čo potrápi ľudí na ministerstve dopravy. Väčší problém môžu byť zmluvné pokuty od koncesionára. Pri podpise zmluvy sa počítalo s tým, že všetky úseky budú plus-mínus v tom istom čase. Koncesionár mal následne dostávať takzvané platby za dostupnosť. Štát mu mal jeho náklady uhrádzať v pravidelných splátkach počas 30 rokov. Lenže teraz sa nožnice medzi pripravenými a menej pripravenými úsekmi roztvárajú.

Najpotrebnejšie úseky sa budú dokončovať v druhej fáze, ktorá sa každým mesiacom odďaľuje. Zmluvné termíny sa stíhajú len pri úsekoch, ktoré sú samy osebe takmer zbytočné. Štátu teda hrozí, že bude platiť minimálne na začiatku za cesty, ktoré nebudú mať veľký zmysel. „Môže sa stať, že koncesionár postaví vyše polovice z nových ciest a bude si nárokovať na polovicu platby za dostupnosť, keďže ich neuvedenie do užívania bude spôsobené dôvodmi na strane štátu,“ upozorňuje J. Kovalčík.

Viktor Stromček ako neoficiálna hlava projektu sa zaviazal ku krkolomným termínom, aj keď musel dobre poznať riziká

Ďalším problémom môžu byť sankcie. Ak štát nezabezpečí stavebné povolenia v termíne,