Bratislavská skupina Smeru má mocného ochrancu

O tom, že bratislavská skupina v Smere existuje a že jej členmi sú R. Kaliňák, M. Glváč, Ján Počiatek, Marek Turčan, Ladislav Bašternák, Marián Kočner a ďalší, svedčí už aj letmý prehľad najdôležitejších politických káuz, v ktorých sa jej členovia ocitli. Predseda strany Robert Fico vo všetkých prípadoch bratislavskej skupiny vystupoval a vystupuje rovnako. Ako posledná inštancia, ako bos všetkých bosov, ktorý vždy, keď je to nevyhnutné, vezme svojich ľudí pod ochranu.

Kaliňák a Počiatek

Na konci roku 2003, keď druhá vláda Mikuláša Dzurindu predložila návrh zákona o rovnej dani, predseda Smeru ho odmietol. Vyhlásil, že sociálne cítiaca strana nesmie takú daň akceptovať, lebo prenáša daňové bremeno z vyšších príjmových skupín na nižšie. Keď došlo k hlasovaniu, poslanecký klub Smeru hlasoval proti – s dvoma výnimkami. Poslanec R. Kaliňák a jeho kolega Maroš Kondrót hlasovali za návrh, lebo sa vraj „pomýlili“.

Jeden z členov parlamentu to vtedy komentoval jednoznačne: „Neexistuje, aby sa poslanec pomýlil, ak sa nechce pomýliť.“ Fakt, že sa R. Kaliňák pri hlasovaní o rovnej dani chcel pomýliť aj vo svoj podnikateľský prospech, nemal žiadny dopad na jeho rozvíjajúcu sa kariéru v strane, ktorá sa sama označuje za sociálnodemokratickú.

Hoci sa R. Kaliňák k jej proklamovaným hodnotám nijako zvlášť nehlásil, vedel si na ne spomenúť, keď to vyhovovalo jemu alebo inému členovi skupiny. Napríklad J. Počiatkovi ako ministrovi financií po známom výlete do Monaka v roku 2008.

V žiadnej krajine s normálnou politickou kultúrou by nemohol zostať vo funkcii šéf rezortu financií, ktorý niekoľko dní pred zmenou centrálnej parity slovenskej koruny bol na jachte s predstaviteľmi firmy J&T, ktorí na tejto zmene zarobili (podľa odhadu Ivana Mikloša) „od 1,2 do 1,3 miliardy korún“.

V skupine Kaliňák-Počiatek-Turčan-Glváč má každý dôvod chrániť každého, lebo tým zároveň chráni aj sám seba

J. Počiatka, ktorý vtedy musel dať k dispozícii svoju funkciu, zachránilo nielen verejné vystúpenie finančníkov z J&T, ale aj R. Kaliňák. Ešte pred premiérom totiž vyhlásil, že Počiatek v Monaku iba „prekročil mieru našich sociálnodemokratických pravidiel“, lebo vraj „sociálnodemokratický minister nemá čo hľadať na takejto jachte“. R. Fico vzápätí prevzal jeho hodnotenie a udelil Počiatkovi len „žltú kartu“.

Veľké pobúrenie verejnosti sa dvihlo v roku 2008, keď vyšlo najavo, že minister financií J. Počiatek nevyužil všetky možnosti, ktoré mal, aby Slovensko nemuselo odškodniť cyperskú firmu za to, že štátny Tipos používal „cudzie“ know-how. J. Počiatek totiž akceptoval dohodu, ktorú pripravila advokátska kancelária, kde pôsobil M. Turčan, obchodný partner a priateľ R. Kaliňáka. Tou sa štát zaviazal, že pošle na Cyprus takmer 2 miliardy korún.

Hoci R. Fico spočiatku spolu s Počiatkom vyhlasoval, že je potrebné „rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu“, a teda poslať peniaze, napokon musel pod tlakom verejnosti konať a transakciu zastaviť - z dvoch miliárd odišlo „len“ 483 miliónov Sk. Najvyšší súd minulý rok definitívne potvrdil, že sa tak stalo bez zákonného a právneho opodstatnenia. Podrobne sa tomu, čo podnikateľsky spája politikov J. Počiatka a R. Kaliňáka s advokátom M. Turčanom, venoval TREND už vo februári.

Faktom je, že kauzy J. Počiatka, po ktorých opozícia navrhovala jeho odvolanie z funkcie ministra dopravy, v druhom funkčnom období premiér v parlamente už osobne neobhajoval. Napríklad v prípade firiem Fleetpay a Paywell, ktoré pochybným spôsobom získavali a získavajú neodôvodnený profit z výberu mýta palivovými kartami, sa hlavným vládnym zástancom kolegu Počiatka stal jeho druh R. Kaliňák. Premiér dal totiž prednosť neodkladnej návšteve sklárne.

Glváč a Kočner

Ďalší člen bratislavskej skupiny M. Glváč mal v porovnaní s ministrami Kaliňákom a Počiatkom pomalší štart, čo si zavinil sám, lebo pred voľbami 2006 sa dopustil začiatočníckej chyby. Nielen priznal, že sa poznal s bývalým bosom podsvetia Jozefom Svobodom, ale ešte aj hrdo dodal: „A nehanbím sa za to.“ Po voľbách sa z neho stal „iba“ štátny tajomník na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja.

Z tejto pozície pomohol tomu, aby sa Ján Man mladší stal šéfom stavebného úradu, ktorý vydal dôležité rozhodnutie umožňujúce, aby rodinná firma Manovcov mohla dokončiť veľkú skládku odpadu takmer v centre Pezinka. To, že sa práve J. Man stal úradníkom, M. Glváč verejne obhajoval: „Je to vynikajúci odborník a keby sme mali v štátnej správe sto takých ľudí, musel by štát tlieskať.“

Okrem neho pomáhal Manovcom aj M. Kočner, ktorý bol dvakrát spomenutý v policajných dokumentoch – v takzvaných mafiánskych zoznamoch. Najskôr ako člen skupiny sýkorovcov a potom ako piťovec. Keď to stavitelia skládky najviac potrebovali, M. Kočner vyhlásil, že má