Nič výnimočné, pokiaľ by reč nebola o estónskom prezidentovi. Slovensko síce prezidenta programátora mať nebude, ale k dynamickej podnikateľskej kultúre sa dopracovať môže.
Office alebo priestor
Paštikári. Bláááva-néé? K posmešným označeniam obyvateľom hlavného mesta pribudne možno pozitívnejšia nálepka: start-upisti. Za posledné štyri roky v Bratislave pribudlo niekoľko priestorov, kam chodia makať ľudia bez kravaty, dokonca mimo pracovných hodín, s nadšením a občas zadarmo.
Predovšetkým však pracujú na svojom. Kreatívne priestory The Spot, Connect Coworking či BrainHouse (bývalý Mozgohouse) okrem toho, že pulzujú ľuďmi s podobným zmýšľaním a hodnotami, pripravujú rôzne workshopy a kurzy, ktoré majú zlepšovať zručnosti mladých podnikateľov. Žiaden svetový „billiondollar“ projekt z týchto centier zatiaľ nevyšiel, ale pár nádejných hviezdičiek sa rysuje.
„Keď sa bavím s ľuďmi, čo majú start-upovú scénu v malíčku, o Bratislave nevedia.“ M.Gazdík
Bratislava je ťahákom a start-upovým centrom pre Slovensko, aj keď treba dodať, že mladých start-upov sa rodí dosť aj inde na Slovensku a aktívne start-upové komunity vznikli napríklad aj v Košiciach či v Žiline.
Na pritiahnutie mladých programátorov, grafikov či biznis hláv zo širšieho stredoeurópskeho regiónu však hlavné mesto zatiaľ nemá. Technické zručnosti slovenským start-upom ani tak nechýbajú, skôr tie obchodnícke. Na to je dobré miešať tímy rôznymi kultúrami, ktoré dokážu doladiť imidž produktu a značky pre viaceré trhy. Tímy zložené z desiatok národností sa dajú bežne nájsť nielen v Berlíne, Londýne, Barcelone, ale aj v neďalekej Prahe, Krakove či Budapešti, kde sa takýmto kultúrnym mixom pýši napríklad start-up Prezi (TREND 4/2013).
Pozitívne je, že aj na Slovensku vznikajú už medzinárodné tímy – či už vďaka tomu, že sem niektorý zo zahraničných spoluzakladateľov prišiel študovať alebo si tu našiel priateľku. Častejšie sú však príklady, ako sa mladík zo Slovenska „rozbehol“ za hranicami. Notoricky známy je príklad Dominika Balogha z česko-slovenského start-upu M.dot, ktorý predal tento projekt v Silicon Valley americkému poskytovateľovi webových služieb GoDaddy za milióny dolárov.
Ďalší faktor, ktorý je pre start-upový ekosystém podstatný a nielen Bratislave, ale aj celému Slovensku chýbal, sú takzvaní serialen trepreneurs. Ide o podnikateľov, ktorí budujú biznisy ako na bežiacom páse, lebo ich to baví a majú za sebou cenné skúsenosti.
Pozitívom však je, že sa začínajú objavovať prvé start-upy, ktoré vzišli z úspešných niekdajších start-upov – ako Eset, Zoznam, Monogram či Sygic. Väčšinou ide o ľudí, ktorí získali zručnosti v týchto firmách a trúfli si na vlastné podnikateľské ambície. Vznikajú aj ako spin-off projekty – teda odčlenením sa od materskej firmy: v prípade Sygicu projekt digitálnej jazdnej knihy Vezma (predtým WorkInField), pri Websupporte zas systém hodnotenia odpovede zákazníkovi Nicereply, náborový systém cez sociálne siete InHiro (minulý týždeň získal investíciu od Neulogy Ventures) či aplikácia na zlepšovanie behu Runform.
Podobné projekty majú najmä vďaka skúsenosti tímov či zakladateľov oveľa vyššiu šancu nielen získať investora, ale aj sa presadiť na trhu, pretože sa vedia jednoduchšie dostať k zákazníkom (cez materské firmy alebo kontakty).
Business to business, kreatíva, dizajn
V Bratislave sedia silné developerské firmy, ktoré majú riešenia najmä pre firmy alebo organizácie. Za zmienku určite stojí systém na automatické spracovanie faktúr Datamolino. Tím – takisto s predchádzajúcimi skúsenosťami z iného úspešného projektu spojeného s faktúrami By Square – získal investíciu pol milióna eur od Fondu inovácií a technológií (FIT).
K projektom, ktoré už prerástli hranice, patrí start-up interaktívneho zadávania otázok (napríklad na konferencii) a hodnotenia prezentácie Sli.do. Tieto dva start-upy „vyrástli“ v Spote a jeho zakladateľ Ivan Debnár si myslí, že B2B (business to business) je sféra, kde dokážu bratislavské projekty konkurovať Európe. „Na e-commerce, teda e-shopy nemáme. Zatiaľ zákazníkom v globále dobre nerozumieme,“ hovorí.
Podľa otca kreatívneho priestoru Connect Vladimíra Vaculíka chýba aj B2B start-upom na Slovensku obchodný most do zahraničia, aby sa vedeli jednoduchšie dostať do európskej podnikateľskej siete a dodáva: „Sme silní aj v netechnologických smeroch. Slováci sú vyhľadávaní v kreatívnych sférach – máme tu kvalitné školy, skvelých grafikov.“
„Určite má zmysel ísť na skusy do Prahy, Silicon Valley. V.Vaculík
Trh, teda zákazníci, býva najčastejším dôvodom, prečo start-upy Slovensko opúšťajú. Nejde však o hromadný odlev. Väčšina z tých, ktoré napríklad na pár mesiacov odišli do pražského akcelerátora Wayra, sa vrátila na Slovensko. Niektoré tímy si založili svoje pobočky či sídla inde – najmä z imidžových dôvodov: napríklad SynopsiTV či M.dot, o novom oficiálnom sídle uvažujú aj v Datamoline. Podstatné však je, že hlavný vývoj a developing ich produktov zostáva na Slovensku.
„Určite má zmysel ísť na skusy do Prahy alebo Silicon Valley. Je to na nezaplatenie pre podnikateľa. Otázka je, či tam chcete aj žiť. Život zavretý medzi programátormi či inými členmi tímu vás nemusí baviť. Ak nie ste banda študentov, nevidím ako reálne sťahovať celé rodiny,“ uvažuje nahlas V. Vaculík. „Niekde inde môžete mať trocha viac možností, kapitálu a podobne. Ale vy potrebujete makať,“ tvrdí druhý zakladateľ The Spot Matej Ftáčnik, ktorý má z USA skúsenosti.
Peniaze môžu byť nielen dôvodom, prečo z Bratislavy odísť, ale aj motívom zostať. Pokiaľ ide o náklady na život, ale aj náklady na programátorskú či grafickú prácu, je Bratislava lacnejšia ako Berlín, Barcelona či Praha. V začiatočných fázach projektu, kde sa počíta každý cent, je to nezanedbateľný argument. Tento faktor však môže zatieniť komplikovanosť podnikania na Slovensku vo všeobecnosti – od odvodov cez dane až po podporu.
Súťaže nad súťaže
Súťaže a podujatia ako Startup Weekend, Startup Awards.SK, Startup Camp či Start FIT majú spoločný nielen koreň názvu, ale aj fakt, že sa v nich niektoré projekty opakujú. Sarkasticky by sa dalo povedať, že na Slovensku je viac podnikateľských súťaží ako projektov, ktoré by sa do nich prihlásili. Aj keď pomer je stále opačný, počet súťaží, podporných projektov či grantov sa za posledné tri-štyri roky naozaj znásobil. Niektoré start-upy sa im dokonca vyhýbajú, pretože sa chcú sústrediť na prácu na projekte namiesto prezentácie nápadu na verejnosti.
Na druhej strane tak prichádzajú o cennú spätnú väzbu. Projekty, ktoré sa zapájajú do súťaží, získali aj peniaze – ako výhru alebo investíciu z fondu či od biznis anjela. „Freecash je to najhoršie pre motiváciu mladého podnikateľa,“ varuje však I. Debnár. Investorské peniaze zadarmo určite nie sú a podnikateľov môžu pripraviť o časť slobody – v rozhodovaní alebo aj využití pracovného času (treba robiť reporty). V. Vaculík radí nebrať investora do projektu priskoro, ak ešte nie je jasné, na čo peniaze presne pôjdu a aké z nich môžu byť výsledky.
Ivan Štefunko, zakladateľ fondu Neulogy Ventures, hovorí, že Bratislava svoju najhlavnejšiu nevýhodu oproti ostatným európskym start-up centrám vyriešila – vďaka novým fondom by tu malo byť dosť peňazí na investície do expanzie miestnych start-upov. V minulých rokoch sa v start-upoch angažovali – ak vôbec – podnikateľskí anjeli. Väčšinou išlo o bývalých alebo súčasných podnikateľov, individuálnych alebo združených v investorských kluboch ako napríklad G4, 42angels či Klub podnikateľských anjelov Slovenska. Od tohto roka spustili svoje „pipeliny“ pre investovanie aj spomínané fondy. Z európskych peňazí a podnikateľskej iniciatívy Jeremie vznikli dva. Limerock Fund je zameraný na investície do pokročilejších podnikateľských projektov, ktoré potrebujú expandovať. S 12 miliónmi eur z Bruselu plánuje (spolu)investovať do približne desiatky slovenských podnikov.
Neulogy Ventures spravuje druhú časť Jeremie iniciatívy – približne 18 miliónov eur rozdelené do dvoch fondov. Prvý Slovak Innovation Fund sa sústreďuje na skoršie fázy financovania start-upov, bežná investícia v zárodočnej fáze nepresiahne dvestotisíc eur. Väčší Slovak Entrepreneurs Fund bude financovať už "vyrastenejšie start-upy injekciou od 500-tisíc eur do troch miliónov.
Pridanou hodnotou je aj fakt, že ako spoluinvestori v ňom pôsobia úspešní slovenskí podnikatelia (dali približne sedem miliónov eur). Okrem samotných šéfov fondu I. Štefunka a Christiana Mandla nechýbajú ani ľudia z Esetu, Monogramu, Visicomu či Azetu.
Michal Štencl Zdroj: Startup Grind
Viac ako cash
Telekomunikačný operátor Slovak Telekom práve spúšťa v šiestich stredoeurópskych krajinách súťaž o najlepšie start-upové mobilné aplikácie s názvom Sieň slávy biznisu. Vývojári sa môžu takto dostať nielen k reklamnej kampani Slovak Telekomu zadarmo, ale aj získať investíciu do výšky 80-tisíc eur a dostať sa do inkubátora Hub:raum v Krakove.
Ešte minulý rok odštartoval v Prahe akcelerátor španielskej Telefóniky Wayra. Podobne ako Telekom sa aj Španieli (aj keď Wayra je riadená z Británie) snažia nájsť aplikácie a služby, ktoré by dokázali efektívne v budúcnosti predávať svojim zákazníkom. Wayra takisto do spoločností investuje (40-tisíc eur v hotovosti) a na osem mesiacov im ponúkne priestory a mentoring v Prahe. Najväčšou pridanou hodnotou však môže byť prístup až k 300 miliónom zákazníkom Telefóniky po celom svete, toto sa však zatiaľ žiadnemu start-upu v pražskej Wayre nepodarilo.
Wayra vstupuje do start-upov majetkovo, za investíciu si berie desaťpercentný podiel. V prvom kole minulý rok slovenské start-upy príjemne šokovali, pretože z desiatky, ktorá sa nakoniec do akcelerátora dostala, bolo až deväť slovenských. V druhom kole v apríli sa zo Slovenska do českého hlavného mesta presťahovali tri start-upy.
London calling...
Bratislavu nie je vidieť
Pokiaľ ide o získavanie investícií pre start-upy, tretím najväčším miestom na svete je po Silicon Valley a New Yorku Londýn. Marian Gazdík žije po skusoch v Silicon Valley v Londýne siedmy mesiac a takmer nechtiac sa z neho stal veľmi vplyvný networker pre podnikateľov. Okrem toho, že vyvíja aplikácie, sa najviac venuje organizovaniu stretnutí Startup Grind (veľmi populárna z 1 800 akcií, ktoré sa pre start-upy v Londýne mesačne konajú). Stovky ľudí tam chodia vstrebávať novinky od najúspešnejších podnikateľov planéty.
M. Gazdík si na debatu pozval pred pár mesiacmi aj Michala Štencla zo Sygicu, aby pomohol zviditeľniť úspešné slovenské firmy: „Keď sa bavím s investormi, ľuďmi, čo majú start-upovú scénu v malíčku, o Bratislave nevedia. Chodia loviť vývojárov do Rigy, Vilniusu, Tallinnu či Helsínk.“
M. Gazdík sa teraz snaží aj s ľuďmi z Googlu vymyslieť model, ako Slovensko na start-up mape Európe zviditeľniť. Keď porovnáva Londýn s Bratislavou, dotkne sa podpory štátu: „Briti pochopili, že na veľké korporácie sa nemôžu v zlých časoch spoliehať a budúcnosť sú rýchle technologické firmy. Umožnili odpísať si z daní nevydarenú investíciu do start-upu alebo daňovo motivujú bankárov investovať svoje štvrťročné bonusy do malých začínajúcich firiem“.
Všimol si, že v Londýne sú všetky inštitúcie, akcelerátory a start-upy užšie previazané. „V Bratislave chýba širšia spolupráca a podpora všetkých zainteresovaných subjektov, aby mali start-upisti zázemie, priestor a vhodné podmienky na rozvoj ich podnikania,“ potvrdil generálny riaditeľ Slovak Business Agency Branislav Šafárik. M. Gazdík vidí, že v Londýne sú najpopulárnejšie akcie, ktoré spoločne organizujú akcelerátory, coworkingové priestory a mesto. „Start-upy sem chodia primárne kvôli investícii, ale nakoniec zistia, že najcennejšie, čo tu dostali, je pomoc od ďalších štyristo start-upov, ktoré sú tu,“ uzatvára.
Nemeckí investori radia Slovákom
TREND sa opýtal nemeckých investorov rizikového kapitálu, ktoré aspekty start-upu najviac berú do úvahy. „Veci musia byť skvelé. Ročne nám príde 18-tisíc projektov, polovicu si pozrieme, s polovicou z nich sa osobne stretneme. A nakoniec investujeme do jedného, maximálne troch start-upov,“ sumarizuje investičný poradca fondu rizikového kapitálu Wellington Partners Christian Thaler-Wolski. Investorov najviac zaujíma tím a technológie. Tím preto, lebo do neho v konečnom dôsledku investujú a iba na ňom záleží, či dokáže akúkoľvek dobrú podnikateľskú ideu realizovať. „Máme cit na to, či je tím vyzretý pre daný problém, či sa s ním zžil a či je za tým riešením vášeň alebo peniaze,“ dodáva. Technológie sú konkurenčnou zbraňou proti kopírovaniu. Všetci investori, s ktorými sa TREND rozprával, sa považujú za hands-on investorov, teda s aktívnou účasťou na smerovaní firmy. Okrem toho pomáhajú podnikateľským tímom s PR, marketingom a ľudskými zdrojmi. Poznajú mnohých ľudí, videli mnoho osudov firiem a najmä vedia otvoriť pre mladíkov mnohé dvere.
Benjamin Rohé, investorský anjel z Berlína, tvrdí, že na projektoch si najviac všíma ich holú podstatu. „Je to vitamín alebo aspirín? Inými slovami, je to niečo, čo je pekné mať, alebo niečo, čo je nevyhnutnosť pri nejakej situácii,“ odlišuje dve hlavné kategórie, ktoré sú pri jeho rozhodovaní kľúčové a, samozrejme, že vyberá iba „aspiríny“. Hovorí, že rád vidí inovatívne projekty v takzvaných starých odvetviach ako napríklad bankovníctvo. Tu je väčšia šanca priniesť inováciu, ktorá prinesie revolúciu. A peniaze.
Podobne ako v Silicon Valley, aj tu majú miernu výhodu v podávaní projektov podnikatelia, ktorí už nejaký start-up založili. A neuspeli. „Dôležité je spoznať, či sa z toho neúspechu poučili,“ myslí si Ch. Thaler-Wolski. A odhalí trocha psychológie v investorskej kuchyni – podnikateľa pozorne počúvajú a hľadajú, v ktorých častiach jeho podnikateľského príbehu sa snaží schovať za výhovorky. Napriek prebytku investorských peňazí sa mnoho start-upov snaží prežiť „zo svojho“. Uvedomelí podnikatelia sa snažia žiadať o investorské peniaze, až keď je to úplne nevyhnutné pre rozvoj. Preto je v móde takzvaný bootstrapping (z anglického uväzovania šnúrok). Inými slovami, čo zarobia, investujú do projektu. „Poznám jeden start-up, kde traja zakladatelia dali dokopy vyše dvestotisíc eur, celoživotné úspory. Keď investor vidí toto, vie, že to tí chlapci myslia vážne,“ spomína B. Rohé.
Výchova ďalšej generácie start-upistov
Estónsko technológiami a start-upmi žije už dlhšie. K biznisu však už môžu na školách privoňať aj slovenské deti. Na minuloročných Startup Awards.SK získala najväčší potlesk publika prezentácia podnikateľského nápadu z dielne projektu iKids. Plynulou angličtinou nesúťažne predstavili svoj projekt interaktívnych učebníc pre deti vo veku desať až štrnásť rokov. Publikum si získali svojou bezprostrednosťou a vcelku premysleným biznis plánom.
Môžu tieto deti reálne zamiešať „podnikateľské karty“ v budúcnosti? Žiačky z bratislavskej základnej školy Narnia (tento rok aj zo základnej školy v Bošanoch) počas školského roka pripravujú podnikateľské nápady a prezentácie pod dohľadom ľudí z biznisu. Krstným otcom projektu je managing director KPMG Kenneth Ryan. Verí, že deti by sa mali stretnúť s podnikaním v čo najskoršom veku. „Rozvíjame ich kreativitu a inovatívne myslenie, navyše veľmi zábavnou formou. Na konci majú ako tím pripravené všetko na odštartovanie podnikania,“ vysvetľuje.
Počas školského roka deti navštevujú workshopy s mentormi zväčša z biznis prostredia. Samozrejmosťou sú exkurzie do úspešných firiem ako Google, Tuli či Dell. Nemenej podstatné sú aj návštevy a diskusie s nádejnými slovenskými start-upmi. Tento rok budú detské iKid Startup Awards rozhodovať o víťazovi zo šiestich projektov, do ktorých je zapojených dvadsať detí. Víziou tvorcov projektu je zapojiť do roku 2020 štyridsať slovenských škôl, aby vychovávali podnikateľské deti – iKids.
