Branislav Ondruš: Ak chcú firmy ľudí, nech dajú vyššie platy

Minimálna mzda by mohla byť v budúcnosti teoreticky členená podľa hospodárskych odvetví, vyžadovalo by si to však vyššiu organizovanosť firiem v zamestnávateľských zväzoch. Problémom, prečo sa neobsadzujú voľné pracovné miesta, podľa štátneho tajomníka nie je len nedostatok ľudí, ale aj nízke ponúkané mzdy.

O Slovensku sa dlhodobo hovorí, že iným krajinám konkuruje nízkymi mzdami. Čo to vlastne znamená?

Principiálne to tak je. Znamená to, že máme nižšie mzdy ako v mnohých iných krajinách Európskej únie. Podľa správy OECD spred dvoch rokov bolo Slovensko vo výške zárobkov na 28. mieste z 32 krajín. Už len toto ukazuje, že mzdy sú tu nízke.

Čiže sme na chvoste, ale v rámci skupiny najbohatších krajín na svete.

Áno, patríme do skupiny najbohatších. A tam sme medzi poslednými. Ale náš cieľ je porovnávať sa práve s nimi. Nemáme sa pretekať s ázijskými krajinami, pokiaľ ide o kvalitu pracovných podmienok, vrátane miezd. To znamená, že to ponosovanie sa ľudí na výšku svojich zárobkov je objektívne. A má to negatívne implikácie aj v štruktúre ekonomiky.

Čo tým myslíte?

Hovorím o podiele zamestnanosti v službách. Ten je u nás stále nízky: napríklad v zdravotníctve, sociálnych a komunitných službách. Tam vidíme potenciál pre rast zamestnanosti. Je to práve problém nízkych miezd, lebo ľudia a firmy na tieto oblasti dávajú menej peňazí. Na západe je to viac aj cez súkromné poistné či sporiace schémy, napríklad existuje poistenie pre prípad sociálnej odkázanosti vo vyššom veku. U nás ten dopyt nie je krytý kúpyschopnosťou.

To je o celkovom mzdovom koláči. Aké sú však cesty k zvyšovaniu priemerných existujúcich zárobkov?

Štát má v trhovom hospodárstve asi len jediný nástroj, a to je zvyšovanie minimálnej mzdy. Keď rastie minimálna mzda, tak rastie aj jej ďalších päť vyšších pásiem (odstupňovaných podľa náročnosti práce, pozn. TREND) i ostatné mzdy, ktoré boli dovtedy nad minimom. Druhý spôsob je posilňovanie kolektívneho vyjednávania. V prvom polroku 2016 zarobili pracovníci vo firmách s kolektívnou zmluvou priemerne o 120 eur viac, než tam, kde odbory nie sú.

Organizovanosť v odboroch však u nás dlhodobo klesá. Prečo?

Možno túto informáciu (o vyšších platoch, pozn. TREND) štát dostatočne nekomunikuje, a ani samotné odbory. Každopádne pokles organizovanosti nepovažujeme za pozitívny. Analýza Európskej komisie, ktorá sa zaoberala prekonávaním krízy v rokoch 2008 až 2009, ukázala, že tam, kde je vyššia organizovanosť zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, sa podarilo hospodársky rast znovu naštartovať rýchlejšie a menej bolestivo. U nás sa to pozitívne ukázalo v zavedení takzvaného flexikonta, čo bol výsledok dohody odborárov a zamestnávateľov. Na jednej strane mohli zamestnávatelia poslať pracovníkov domov bez straty v základnej mzde, na druhej tam bol záväzok odpracovania si tohto záväzku v budúcnosti. Naším problémom je ale aj nízka organizovanosť zamestnávateľov vo zväzoch.

Myslíte v kontexte aktuálnej debaty o sektorovej minimálnej mzde?

Áno, toto sa otvára ako nová otázka. Na ministerstve sme to pripúšťali aj v minulosti, aj keď sme ostro proti regionalizácii minimálnej mzdy. Tá by mohla zabetónovať regionálne rozdiely a zvýšiť náklady štátu na sociálnu pomoc. Existujúce systémy regionálnych minimálnych miezd vo veľkých krajinách vždy pracujú s väčšími regiónmi, ako je malé Slovensko. Sektorovú minimálnu mzdu v princípe podporujeme, ale v minulosti, vo forme rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, narazila na Ústavnom súde.

Zahraniční investori vyrábajúci pre zahraničné trhy nemajú až takú motiváciu zvyšovať miestne platy ako domáci, ktorí tu aj predávajú

Vzrastie v budúcom roku platové minimum o viac ako sedem percent na 435 eur?

Kompromis medzi sociálnymi partnermi sa nedosiahol ani v rámci tripartitných rokovaní. Preto ministerstvo prišlo s návrhom 435 eur. Predpokladáme, že vláda tento návrh schváli. Podobne sa teraz rokuje o kolektívnych zmluvách verejných zamestnancov pre budúci rok.

Neuvažovali ste zároveň o ďalšom znížení odvodov? To by automaticky nezvýšilo náklady zamestnávateľom.